Vypočúvanie trvalo vyše tri hodiny. Otázky boli ťažké, ale férové, povedal kandidát na eurokomisára Šefčovič
Vypočúvanie zo strany poslancov viacerých pracovných výborov v Európskom parlamente (EP) bolo ťažké, ale férové. Skonštatoval to Maroš Šefčovič v Bruseli v pondelok večer po vyše trojhodinovom kladení otázok súvisiacich s výkonom svojej budúcej pozície v Európskej komisii.
Šefčovič pripomenul, že príprava na "híring" ho prinútila preštudovať viac než 1200 strán, konzultácie, ktoré ho pripravovali na vypočúvanie a výkon zvereného portfólia, zabrali vyše 100 hodín a pretože chcel "precítiť" priority europarlamentu, tak za posledných niekoľko týždňov hovoril s vyše päťdesiatimi poslancami.
Náročné otázky
"Tri a pol hodiny odpovedať na detailné otázky poslancom, ktorí sa týmto témam neraz venujú viac než jedno volebné obdobie, je náročné, a preto príprava je potrebná. Chcem oceniť, že hoci otázky boli ťažké, boli férové a dobre odrazili, aké sú priority Európskeho parlamentu," opísal situáciu.
"Najúdernejšie" otázky Šefčovič nedostal od slovenských europoslancov z opozičných politických strán, ale od členov populistických frakcií v EP. Po vypočúvaní skonštatoval, že nedokáže povedať, ktorá z otázok bola najťažšia, priznal však, že očakával veľa otázok a emócií s tým spätých okolo všetkého, čo sa týka dohôd EÚ o voľnom obchode a zložitej situácii európskych farmárov.
"To sa opakovalo v mnohých otázkach. Cítim, že bude potrebné investovať veľa do komunikácie a objasňovania, prečo veríme, že dohody, o ktorých sa rokuje, budú výhodné nielen pre priemysel, ale aj pre poľnohospodárov," vysvetlil.
Pozrite si živý vstup redaktora ta3 Róberta Zoľáka:
Obchodné zmluvy, konkurencieschopnosť a transparentnosť inštitúcií EÚ boli hlavnými okruhmi otázok, ktorým v pondelok popoludní v Európskom parlamente v Bruseli čelil Maroš Šefčovič, nominant slovenskej vlády na post eurokomisára.
Otázky o ekonomických záležitostiach
Poslanci z viacerých výborov, politických frakcií a členských štátov sa Maroša Šefčoviča pýtali najmä na ekonomické záležitosti, obchodné vzťahy a problémy s partnermi EÚ, napríklad s Čínou alebo krajinami združenia Mercosur či Izraelom. Otázky sa týkali aj zmlúv Európskej komisie s farmaceutickými spoločnosťami počas pandémie, ochrany záujmov európskych poľnohospodárov a lepšej transparentnosti fungovania euroinštitúcií.
Šefčovič uviedol, že prednosť sa vždy dáva celkovej vhodnosti obchodných dohôd pre EÚ.
„Nikdy neprednesiem dohodu, ktorá nebude v záujme Únie. Chceme, aby to bolo čo najtransparentnejšie. Len čo budem poznať parametre a čísla, predstavím ich v Európskom parlamente,“ povedal s odkazom na prebiehajúce rokovania s Mercosurom.
Spresnil, že EÚ nemá záujem o žiadne obchodné vojny a jeho snahou bude zachovať aspekt udržateľnosti pri všetkých budúcich obchodných zmluvách, ktoré bude Únia uzatvárať alebo prehodnocovať. Vo vzťahoch s Čínou musí byť podľa neho EÚ asertívnejšia, potrebuje dôraznejšie ochraňovať vlastné záujmy, svoj trh a výrobcov. Spomenul napríklad clá zavedené eurokomisiou na čínske elektromobily, ktoré sú podľa neho primerané, potrebné a tiež dočasné.
Dôraz na transparentnosť
Na otázku poslankyne ultrapravicovej frakcie Európa suverénnych národov, či bude spolupracovať s poslancami všetkých frakcií, Šefčovič odpovedal, že bude spolupracovať so všetkými poslancami, ktorí si želajú posúvať EÚ dopredu a ktorí podporujú boj Ukrajiny za slobodu a zachovanie územnej celistvosti.
S odkazom na transparentnosť dodal, že sa zaviazal, že všetky inštitúcie EÚ budú dodržiavať registre transparentnosti a že bez registrácie nedôjde k žiadnemu pracovnému stretnutiu zástupcov inštitúcií s lobistami.
Otázku transparentnosti dostal aj v súvislosti s financovaním mimovládnych organizácií z európskych zdrojov, kde zdôraznil, že EÚ vníma občiansku spoločnosť ako významnú súčasť jej partnerstiev, pričom sa skúma, ako zlepšiť tento mechanizmus financovania. Chce ho nastaviť tak, aby sa nielen kontroloval tok európskych peňazí, ale aby aj slúžili svojmu účelu.
Potreba zachovať autonómiu EÚ
Šefčovič opakovane hovoril o potrebe zachovať strategickú autonómiu EÚ v oblasti kritických surovín a pri diverzifikácii dodávok zaistiť, že Únia nemôže byť závislá od jedného dodávateľa.
Ako dobrý príklad spomenul agregovaný, spoločný nákup zemného plynu cez Európsku komisiu. Spomenul tiež, že malé a stredné podniky síce tvoria 95 percent európskych firiem, ale iba päť percent z nich sa podieľa na exporte, a preto treba zlepšiť ich možnosti a prístup k exportným úverom.
Sankcie voči Rusku či členstvo Ukrajiny v EÚ
Šefčovič uistil, že Európska komisia sa bude už počas prvých 100 dní usilovať prijať opatrenia, ktoré zabránia obchádzaniu uplatňovania zavedených sankcií voči Rusku a zakročia aj proti tieňovej flotile predávajúcej ruský zemný plyn. Pripomenul, že Únia na to využíva bilaterálnu diplomaciu v afrických krajinách, regióne Blízkeho východu a tiež vo vzťahoch s Čínou a partnermi zo skupiny G7.
Dôležité bude podľa neho pripravovať Ukrajinu na členstvo v Únii, kde obe strany, teda aj Únia, musia mať jasno v tom, čo treba urobiť. Spresnil, že EK vynaloží na rozširovanie a pripravenosť všetkých kandidátov obrovské politické snahy.
V tejto súvislosti sa prihovoril za plné využitie obchodného potenciálu medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa jeho slov je potrebné nájsť spôsoby, ako zohľadniť záujmy súčasných členských krajín citlivých na agrosektor, aj preto, že v júni 2025 vyprší súčasná dohoda o liberalizácii obchodu s agrokomoditami z Ukrajiny. Konečná dohoda s Kyjevom by mala obsahovať aj jasné záruky pre európskych poľnohospodárov a tiež tlak na ukrajinských výrobcov, aby preberali európske normy pestovania.
"Európska komisia je pripravená podporiť zmenu základných zmlúv, ak to zefektívni fungovanie Únie. To tvrdí aj Ursula von der Leyenová. Za tým si stojíme," odkázal Šefčovič a doplnil, že sa to týka aj zmeny volebného zákona na úrovni EÚ. Zároveň spresnil, že eurokomisia tieto zmeny podporí, len čo sa nich dohodnú členské štáty (Rada EÚ).
Pozrite si rozhovor eurokomisára Maroša Šefčoviča pre ta3 zo 17. septembra 2024: