Viete, prečo pálime sviečky a kladieme kvety? Tieto tradície neprinieslo kresťanstvo
Zvyky spojené s novembrovými kresťanskými sviatkami dodržiavame takmer všetci. Odkiaľ však pochádzajú, vie len málokto. Zapaľovanie sviečok či pokladanie kvetov praktizovali už naši predkresťanskí predkovia.
Na Slovensku sa 1. novembra oslavuje Sviatok všetkých svätých, pričom pripomienka zosnulých pokračuje hneď na ďalší deň, sviatkom Dušičky. Veľká časť Slovákov v týchto dňoch navštevuje hroby svojich zosnulých blízkych.
Zapaľujú sa sviečky, pokladajú sa kvety a vence. Odkiaľ však tieto zvyky pochádzajú? Mnohých zrejme prekvapí skutočnosť, že tieto rituály vôbec nemajú svoje korene v kresťanstve.
Prečo navštevujeme hroby?
Pôvod zvyku navštevovať miesta posledného odpočinku môžeme hľadať ešte v predkresťanských časoch. Ako pre ta3 vysvetlil Lukáš Šutor z katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie UPJŠ v Košiciach, pamiatka na zosnulého príbuzného sa u predkresťanských Slovanov konala niekoľkokrát ročne.
„Prvýkrát štyridsať dní od pohrebu, druhýkrát na výročie smrti. Spoločne sa pripomínala pamiatka všetkých zosnulých ešte na jar a v zime. Podoby uctenia zosnulých prebiehali podobne ako pohrebné rituály: na hroboch sa hodovalo, pilo a tancovalo s maskami, pričom sa inscenovala symbolická bitka so zlými duchmi,“ opisuje Šutor.
Tradícia starostlivosti o predkov sa v 10. storočí pod vplyvom kresťanstva transformovala na jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol – už s kresťanským významom – presunutý na jesenný termín 2. novembra.
„Na Slovensku z tohto obdobia ostal zvyk obdarúvať chudobných ľudí a žobrákov jedlom alebo obradovým pečivom, aby sa modlili za pokoj duší zomretých,“ dodal odborník.
Prečo v novembri?
Z predkresťanských čias zostala v ľudovej kultúre predstava, že v tomto období sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych tenšie, čo nás približuje k zosnulým. Korene tejto viery môžeme hľadať aj v keltskom sviatku Samhain, ktorý sa takisto konal na prelome októbra a novembra a symbolizoval začiatok „temnejšej“ časti roka.
Na Slovensku sú Dušičky úzko späté so Sviatkom všetkých svätých, pričom oba dni sú charakteristické súkromnými rodinnými obradmi. Vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi už v 4. storočí a bol zasvätený svätcom bez vlastného miesta v cirkevnom kalendári. Na 1. november ho neskôr preložil pápež Gregor IV.
Prečo zapaľujeme sviečky?
S novembrovými sviatkami je už tradične spojená návšteva cintorínov, pričom mnohí Slováci na hroby pokladajú zapálené kahance. „K starším zvykom patrí aj pálenie sviečok na hroboch ako symbol večného svetla a ochrana pred démonickými silami,“ vysvetľuje opäť Šutor.
Významovo sú však sviečky prepojené aj na dávny slovanský zvyk spaľovania mŕtvych. Ako píše portál Historicky.sk, s nástupom kresťanstva však obyvatelia nášho územia prešli na kostrové pochovávanie, teda dnes už bežné zahrabanie tiel mŕtvych do zeme.
Táto zmena sa však presadzovala len postupne. Najprv sa na hroboch zapaľovali ohne, neskôr ich nahradili sviece. Zvyk sa zachoval dodnes.
Prečo pokladáme kvety?
Okrem kahancov sa na miesta posledného odpočinku tradične pokladajú kvety či vence. Pôvod tohto rituálu môžeme opäť hľadať dávno v minulosti, v predkresťanských časoch.
Zvyk obkladať telá zosnulých flórou poznali zrejme ľudia už v praveku, hoci nie je jasné, aký náboženský význam tento akt mal. Rituál mal však zrejme aj praktickú stránku - vôňa kvetín maskovala zápach rozkladajúcich sa tiel.
V neskorších spoločenstvách malo pokladanie kvetov už aj svoju symboliku. „Zelená čačina, najmä v tvare vencov, symbolizovala nový život a v kresťanskom ponímaní aj vzkriesenie,“ hovorí pre ta3 Šutor.
Preniká k nám aj západná kultúra
V moderných časoch stále pretrvávajú staré zvyky, ako kresťanské, tak aj tie z predkresťanskej doby. Do populárnej kultúry však preniká aj západná kultúra, a to konkrétne v podobe sviatku Halloween.
„Aj keď sú jeho korene späté s keltským predkresťanským prostredím, kde si prešiel podobnou kultúrnou premenou ako mnohé iné pohanské zvyky, k nám sa už dostáva pomerne neskoro cez mediálne prostredie, predovšetkým ako súčasť populárnej americkej kultúry zbavenej týchto západoeurópskych duchovných koreňov. Dnes ho vnímame viac ako súčasť karnevalovej kultúry Západu,“ uzavrel Šutor.
O význame Halloweenu sa viac dozviete v našej reportáži a rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou: