Vyschnutá Rajčianka mení tvár Rajeckej doliny. Súkromná nadácia a vedci prinášajú riešenie
Vyschnutá Rajčianka pretvára Rajeckú dolinu na nepoznanie. Súkromná nadácia spustila masívne vodozádržné opatrenia. Po dvoch rokoch sa už prejavili prvé výsledky, čo zaujalo aj vedcov zo Žilinskej univerzity.
Koryto Rajčianky v Rajeckej Lesnej vyschlo pred dvomi rokmi. Zatiaľ čo štátny aparát odvtedy sedí zo založenými rukami, súkromná nadácia začala vo veľkom budovať mokrade.
„Vyrábame jazierka a sťahujeme dažďovú vodu aj napríklad z lesných ciest,” povedal Jan Husák, ekológ NO Kvapka Rajeckej Doliny.
„Čiže iba odkloníme vodu, ktorá by normálne robila škodu tu na tej lesnej komunikácii, to je celé,” dodal Husák.
Zadržiavanie vody pomáha celému ekosystému
Toto sú mokrade, ktoré vybudovali pred rokom (vo videu vyššie). Tým, že systém desiatich jazierok zadržiava vodu v prirodzenom prostredí napomáha celému ekosystému.
„Keby ste videli koľko žiab a najrôznejších drobných bezstavovcov sem cez to leto prišlo za jeden rok, tak je to neskutočné,” opísal jazierka Husák.
Experiment menom Rajecká dolina
Rajecká dolina sa stáva akýmsi experimentom. Tento rok chcú vybudovať také opatrenia, ktoré zadržia vodu na celý rok pre 40-tisícové mesto.
To už sme v lese, kde pásový bager likviduje nefunkčnú lesnú zvážnicu. Cez ňu však odtekali hektolitre vody.
„Takže jamami sa to zachytáva, ako keby také hrádzky, jama, hrádza, jama, hrádza a do nich to vsakuje tá voda,” povedal Radek Gula, bagrista.
„V rámci Rajeckej doliny si myslím, že pôjdeme do desiatok kilometrov, možno vyššie, možno stoviek kilometrov tu určite bude,“ dodal Miroslav Kubín, expert na zadržiavanie vody.
Zapojená je aj univerzita
Snaha ekológov zaujala množstvo odborníkov, ktorí sa na opatrenia prišli pozrieť priamo do terénu. Aký je ich skutočný efekt skúma aj Žilinská univerzita.
„Do konca týždňa by mali byť urobené všetky opatrenia, následne použitím dronu a lidarového zberu údajov zameriame ďalej lokalitu a následne ju dáme do softvéru, ktorý používa neurónové siete a spracujeme celé výsledky,” vysvetlil proces Jakub Chromčák, Katedra geodézie Stavebnej Fakulty Žilinskej univerzity.
Pridal sa aj súkromník
„Tie prvé realizácie, ktoré sa robili pred dvomi rokmi metódou hrádza, jama, hrádza, tak prvé prepočty ukazujú, že sme dokázali zadržať v prírode viac ako niekoľko desiatok miliónov litrov,” povedal Tomáš Hollý, výrobný riaditeľ závodu Kofola v Rajeckej Lesnej.
Producent nealko nápojov chce v prírode zadržať minimálne toľko vody, koľko z nej odčerpá. Tento rok do opatrení nalial cez súkromnú nadáciu 100 tisíc eur.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac