Vedci prišli s novou teóriou: Koleso mohlo vzniknúť na území Slovenska
Vynález kolesa zmenil dejiny a znamenal začiatok vývoja technológií ľudstva. Skôr boli len nástroje ako nože, sekery či lopaty. Vedci prišli s novou teóriou o jeho pôvode. Koleso mohlo vzniknúť na území Slovenska, a to neďaleko od Malých Karpát.
S najnovšou teóriou prišiel v roku 2016 americký historik Richard Bulliet. Nielen preto je zatiaľ táto hypotéza považovaná za najmenej pravdepodobnú. Podľa neho súvisí vznik kolesa s hmotou, ktorá definovala svoju dobu - s meďou.
Pred asi 6 000 rokmi prechádzal po vyšliapanej ceste v slovenskej časti Karpát muž. Za ním ležalo územie, kde oveľa neskôr vyrástla Trnava, pred ním sa zdvíhali Malé Karpaty. Pred sebou tlačil niečo dovtedy nevídané - voz na kolesách. Tak vyzerá predstava amerických historikov a archeológov, ktorí sa pokúsili nájsť argumenty pre teóriu, že koleso po prvýkrát vzniklo na území dnešného Slovenska.
Bolerázska kultúra na území Slovenska
Odborná štúdia v spolupráci s inžiniermi vyšla v odbornom časopise Royal Society Open Science v októbri tohto roka. V nej navrhujú, ako mohol vznik kolesa na území dnešného Slovenska vyzerať.
Vedci majú tri teórie k pôvodu kolesa. Najčastejšie je jeho vznik spájaný s Mezopotámiou. Pravdepodobne nešlo o voz, ale o hrnčiarsky kruh. Odtiaľ sa mohol rozšíriť do Európy. Ďalšia teória hovorí o Turecku, konkrétne o území Pontu, teda pobrežia Čierneho mora, kde vznikali grécke osady.
Tretia teória pripisuje prvé koleso takzvanej bolerázskej kultúre, ktorá bola na Slovensku ešte pred Slovanmi. Tí sa na naše územie dostali až v šiestom storočí nášho letopočtu.
Kov bol čoraz populárnejší a dopyt sa zvyšoval. To znamenalo, že meď bola menej dostupná a baníci museli kopať hlbšie, pričom im v tom pomáhali práve vozy, myslí si Bulliet. Ťažký náklad tak potom mohli ľahšie transportovať.
Objav, o ktorom storočia nikto nevedel. Archeológovia vykopali pri Zvolene zaniknutý staroveký kostol
Uhlík ako dôkaz
„Autori práce vyšli z archeologických nálezov, ktoré z praveku predstavujú najmä hlinené modely vozov,“ píše ČT24.
Archeológovia totižto pri vykopávkach v karpatskej horskej oblasti východnej Európy objavili viac ako 150 hlinených modelov štvorkolesových vozov, z ktorých všetky boli, súdiac podľa rukovätí na jednom konci, určené na použitie ako hrnčeky. Vďaka tomu sú hrnčeky prvými známym dôkazom prepravy na kolesách.
Analýza uhlíka-14 (názov procesu na zistenie veku biologického materiálu - pozn. red.) datuje vznik bolerázskej kultúry, ktorá hrnčeky vyrobila, najneskôr do roku 3600 pred naším letopočtom. Naznačuje tiež, že v tom čase museli mať vozy pre túto kultúru významný kultúrny vplyv.
Hoci sa štúdia nedá označovať za absolútny dôkaz toho, že koleso vzniklo práve na území Slovenska, pre európsky pôvod kolesa svedčí fakt, že vôbec najstaršie zachované drevené koleso bolo nájdené na území dnešného Slovinska.
Ďalší argument však poukazuje na mezopotámsky alebo čiernomorský pôvod. Tým je vyššia technologická rozvinutosť tamojších kultúr.
Pozrite si reportáž o archeologickom náleze na Spiši z mája 2023: