Putin vystúpil s prejavom o stave Ruska, hovoril o zložitých podmienkach
Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil v Kremli s tradičným výročným posolstvom pred poslancami oboch komôr Federálneho zhromaždenia.
Pokračujú v kurze
Putin sa venoval najmä ekonomike, ako aj sociálnej a vnútornej politike. "Ruský národ opäť presvedčivo dokázal, že je schopný postaviť sa obtiažnym výzvam, brániť a ochraňovať národné záujmy, suverenitu a nezávislý kurz krajiny," povedal Putin v priamom televíznom prenose.
Vyjadril sa aj k septembrovým voľbám do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Povedal, že návrat k zmiešanému systému hlasovania je krokom v ústrety verejnej mienke. Vyhlásil tiež, že Rusko bude pokračovať v "demokratickom kurze".
Putin upozornil, že osobitnú zodpovednosť nesie strana Jednotné Rusko, ktorá má na základe výsledkov septembrových volieb do Štátnej dumy ústavnú väčšinu. Ruský prezident v tejto súvislosti vyzdvihol aj rast vplyvu Štátnej dumy v ruskej spoločnosti.
Prezident pripustil, že v ťažkých a nezvyklých podmienkach musí riešiť problémy rozvoja, zároveň ale zdôraznil, že Rusi ukázali pripravenosť svoju krajinu brániť v jej nezávislej ceste.
Most medzi Ruskom a Krymom
V prejave sa Putin dotkol aj Krymu. Zdôraznil, že stavba mosta medzi Ruskom a anektovaným ukrajinským autonómnym polostrovom Krym pokračuje podľa plánu. Predpokladá sa, že autá vyjdú na most do konca roku 2018 a o rok neskôr sa k nim pridajú vlaky.
Most cez Kerčský prieliv bude dlhý 19 kilometrov, takže sa stane najdlhšou takouto stavbou v Rusku. Rusko anektovalo Krym v marci 2014 po referende, v ktorom sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovila pre pripojenie k Rusku. Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie. Moskva tvrdí, že konala v súlade s vôľou väčšiny obyvateľov a napravila prehmat sovietskeho vedenia, ktoré v 50. rokoch administratívno prisúdil polostrov Ukrajine. Ukrajina považuje Krym naďalej za svoje autonómne územie.
Vnútorné problémy a hospodárstvo
Za problémami ruského hospodárstva stoja vnútorné problémy, ako je nedostatok investícií či odborníkov a nedostatočný technologický rozvoj. Vnútorné problémy sú podľa prezidenta hlavnou príčinou trápenia ruskej ekonomiky.
Putin podľa vlastných slov tento rok očakáva pokles hrubého domáceho produktu o 0,6 percenta. Pre porovnanie, vlani zaznamenala ruská ekonomika prepad o 3,7 percenta, najviac od globálnej finančnej krízy z roku 2009. V ceste k ozdraveniu ekonomiky stoja aj pretrvávajúce ekonomické sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho postup v ukrajinskej kríze, a tiež vyčerpané fiškálne rezervy. Ruská ekonomika navyše zostáva závislá od vývozu surovín.