Umelá inteligencia rozumie ošípaným. Kvičanie a chrochtanie prasiat už nebude pre farmárov záhadou
Európski vedci vyvinuli algoritmus umelej inteligencie (AI) schopný interpretovať zvuky ošípaných. Ich cieľom je vytvoriť nástroj, ktorý by poľnohospodárom pomohol zlepšiť životné podmienky zvierat. Na výskume sa podieľali aj vedci z Česka, informuje vo štvrtok agentúra Reuters.
"Emócie zvierat sú zásadné pre ich dobrý život, ale na farmách ich príliš nemeriame,“ je presvedčená jedna z vedúcich projektu Elodie Mandelová-Brieferová z Kodanskej univerzity, podľa ktorej existujúce nástroje väčšinou merajú len fyzickú kondíciu chovných zvierat.
Aplikácia pre farmárov
Nový algoritmus má byť schopný farmárov upozorniť na negatívne emócie ošípaných, čo by mohlo viesť k zlepšeniu ich životov. "Akonáhle tento nástroj sprevádzkujeme, budú mať farmári v telefóne aplikáciu, ktorá dokáže preložiť, čo ich ošípané hovoria z hľadiska emócií," vysvetľuje Mandelová-brieferová.
Vedci z univerzít v Dánsku, Česku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Nórsku pri svojej práci nahrali tisíce zvukov ošípaných, ktoré vydávajú v rôznych podmienkach, napríklad pri hre, súperení o potravu, alebo keď sú v izolácii.
Význam chrochtania a kvičania
Krátke chrochtanie je podľa nich zvyčajne prejavom pozitívnych emócií, zatiaľ čo dlhé chrochtanie často signalizuje nepohodlie, napríklad keď sa ošípané vzájomne strkajú pri žľabe. Vysokofrekvenčné zvuky, ako kvičanie, zvyčajne znamenajú, že sú ošípané v strese, napríklad keď je niečo bolí, bijú sa alebo sú od seba oddelené.
Algoritmus ukázal, že ošípané držané vonku alebo na organických farmách menej často stresovane kvičia ako ošípané na bežných farmách. Výskumníci sa domnievajú, že ich metóda by sa do budúcnosti mohla používať aj na označovanie kvality fariem, čo by spotrebiteľom pomohlo pri informovanom výbere.
Pozrite si reportáž o umelej inteligencii z 29. júla: