Európsky súd zamietol Haščákovu sťažnosť. Urobil tak z procesných dôvodov
Európsky súd pre ľudské práva zamietol 24. septembra sťažnosť Jaroslava Haščáka z dôvodu jej neprijateľnosti, pretože nevyčerpal všetky vnútroštátne opravné prostriedky. Informovala o tom Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
Haščák podal na ESĽP sťažnosť v súvislosti so zásahom v bratislavskom sídle finančnej skupiny Penta z decembra 2020.
„ESĽP sa tak nedostal k meritórnemu posudzovaniu veci, teda či došlo k porušeniu práv sťažovateľa, pretože jeho sťažnosť zamietol z procesných dôvodov,“ uviedli z rezortu spravodlivosti. Podstatou sťažnosti bol údajný únik informácií do médií týkajúcich sa zatknutia Haščáka, obvinení voči nemu a prehliadky jeho spoločnosti, "čo má vplyv na jeho právo na rešpektovanie súkromného života".
Nesplnil podmienky prijateľnosti
ESĽP konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienky prijateľnosti, pretože nevyčerpal vnútroštátne prostriedky nápravy, konkrétne žalobu z dôvodu nesprávneho úradného postupu polície, podľa zákona o zodpovednosti štátu.
Podľa ESĽP nie je dôvod pochybovať o tom, že Haščák mal teoretickú aj praktickú možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu. Zároveň súd podotkol, že "výsledok konania o jeho trestnom oznámení v súvislosti s únikom informácií mohol napadnúť na Ústavnom súde".
Dôvodom pre pravidlo spočívajúce v povinnosti vyčerpať všetky vnútroštátne opravné prostriedky je podľa MS poskytnúť vnútroštátnym orgánom, predovšetkým súdom, možnosť zabrániť alebo napraviť údajné porušenia dohovoru. "Uvedené pravidlo vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy je nevyhnutnou súčasťou fungovania systému ochrany podľa dohovoru a základnou zásadou. Ide o dôležitý aspekt subsidiárnej povahy mechanizmu dohovoru," uviedla štátna tajomníčka MS Katarína Roskoványi.
Zrušenie obvinení v kauze Gorila otvorilo dvere. Haščák sa po takmer štyroch rokoch vracia do vedenia Penty
Pozrite si reportáž z 20. februára 2024 o obvinení J. Haščáka: