Preslávil ho film Ridleyho Scotta, je pracovným koňom ozbrojených síl USA. Black Hawk čaká na svojho nástupcu

dnes 05:45

Viacúčelový vrtuľník spoločnosti Sikorsky, známy ako Black Hawk, je polstoročie pracovným koňom ozbrojených síl Spojených štátov, ale používajú ho aj mnohé ďalšie krajiny. Flotila prepravuje aj prezidenta USA. Stroj, ktorý prvýkrát vzlietol 17. októbra 1974, sa dostal do povedomia širokej verejnosti aj pomocou filmu Čierny jastrab zostrelený o jednej z tragických epizód služby blackhawkov.

Black Hawk
Foto: TASR/AP Photo/Erik Verduzco

Vývoj vrtuľníka, ktorý mal nahradiť UH-1 Iroquois (známejší ako Huey) preslávený vo Vietname, sa začal 70. rokmi 20. storočia podľa špecifikácií americkej armády.

Tá hľadala stroj, ktorý by ponúkal lepšie parametre ako Huey v každom ohľade - od vyššej rýchlosti a väčšieho doletu cez schopnosť niesť plne vybavené vtedajšie desaťčlenné pešie družstvo až po jednoduchú údržbu. Dôležitým faktorom bola aj požiadavka na robustnú konštrukciu, ktorá by odolala vážnemu poškodeniu.

Vyššiu spoľahlivosť mal potom priniesť dvojmotorový pohon - Huey mal pôvodne len jednu pohonnú jednotku, dvojmotorové riešenie sa objavilo až na prelome 60. a 70. rokov. Do súťaže o nový typ sa prihlásili dvaja tradiční výrobcovia vrtuľníkov - Vertol (pôvodne Piasecki, ktorý od roku 1960 patril pod Boeing) a Sikorsky, priekopník vrtuľníkov v Spojených štátoch. Obaja ponúkali podobne konštruované stroje, ktoré sa na prvý pohľad líšili najmä koncepciou podvozku.

Meno indiánskeho náčelníka

Zatiaľ čo Boeing Vertol YUH-61 bol skonštruovaný podobne ako desaťročie starý sovietsky Mil Mi-8 - mal chvostový nosník vystupujúci z trupu v hornej časti a predný podvozok, druhý účastník, Sikorski YUH-60, dostal zadný podvozok, pričom ostroha na chvostovom nosníku sa nachádzala tesne nad zemou. Z porovnania vyšiel víťazne druhý typ, ktorý sa začal vyrábať ako UH-60A v roku 1976. Bol pomenovaný podľa indiánskeho náčelníka, ktorý sa preslávil aj tým, že začiatkom 19. storočia bojoval na strane Britov proti osadníkom.

Pomerne dlhá, nízka konštrukcia spoločná pre oba prototypy, ktorá dáva Blackhawkom charakteristickú siluetu, vychádzala z požiadavky, aby bolo možné nový vrtuľník prepravovať na palube štandardného dopravného lietadla C-130 Hercules. Prvý z nových vrtuľníkov prevzala a zaradila do služby americká armáda na prelome rokov 1978 a 1979, pričom okrem základného variantu sa vyrábala aj verzia pre elektronický boj. Okrem pozemných síl majú varianty UH-60 aj ďalšie hlavné zložky ozbrojených síl USA.

Pripravujú nástupcu

Koncom 80. rokov 20. storočia začala americká armáda prijímať vylepšenú verziu UH-60L, ktorá dostala modernejšiu avioniku či výkonnejšie motory, a ďalšie vylepšenia prišli na prelome storočí s verziou UH-60M.

V súčasnosti americké ozbrojené sily pripravujú nástupcu Blackhawku, ktorým by mal byť konvertoplán Bell V-280 Valor, akýsi kríženec medzi dopravným lietadlom a vrtuľníkom. Valor má však pred sebou ešte dlhú cestu, prvé kusy by sa mali dostať do výzbroje americkej armády niekedy po roku 2030.

Minimálne ešte desať rokov sa Američania nezaobíjdu bez strojov z továrne Sikorsky, pre ktoré Aero Vodochody dodávalo kokpity v rokoch 2011 až 2018. Podobná situácia panuje aj v ozbrojených silách ďalších krajín, od Japonska cez Južnú Kóreu, Austráliu, krajiny Arabského polostrova či Izrael až po európskych členov NATO.

Blackhawky majú vo výzbroji Poľsko, Chorvátsko a Slovensko a o ich obstaraní uvažovala aj Česká republika, ale česká armáda nakoniec uprednostnila kombináciu bojových Viperov a Venomov pred viacúčelovými UH-60.

Vrtuľníky UH-60 boli v posledných desaťročiach nasadené prakticky vo všetkých konfliktoch - v Perzskom zálive, Somálsku, Bosne, Afganistane a Iraku. Zostrelenie dvoch amerických vrtuľníkov v somálskom Mogadiše v októbri 1993 a následná krvavá bitka, ktorá si vyžiadala životy 18 amerických vojakov a stoviek miestnych bojovníkov, sa do povedomia verejnosti dostala aj vďaka filmu Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down) Ridleyho Scotta z roku 2011.

Menej známa je účasť stále utajovanej verzie, čiastočne „neviditeľnej“ pre radary, na likvidácii Usáma bin Ládina v Pakistane v máji 2011.

Pozrite si reportáž z 20. septembra 2024 o nemožnosti použiť vrtuľník Leonardo pri povodniach na Slovensku.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok