Everest - tretí pól zeme. Prvý výstup Slovákov na najvyšší vrch sveta má svoju vlastnú výstavu
Na minútu presne 40 rokov od prvého slovenského výstupu na Mount Everest otvoril Horolezecký spolok JAMES v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom výstavu Everest - tretí pól zeme.
Psotka pri zostupe zahynul
Najvyšší vrchol na svete pokorili Jozef Psotka a Zoltán Demján bez kyslíka a prvovýstupom. Päťdesiatročný Psotka bol v tom čase najstarší človek, ktorý dosiahol vrchol Everestu bez použitia kyslíkového prístroja.
Výprava niesla názov Sagarmatha – Bohyňa nebies podľa nepálskeho názvu najvyššieho vrchu sveta. Výstavu k nej otvorili v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu v Bratislave. Na slávnosti sa osobne zúčastnili aj členovia výpravy z roku 1984 vrátane jediného žijúceho člena vrcholového družstva Demjána. Psotka zahynul pri zostupe a v utorok bol v Bratislave prítomný jeho syn Ján. Spolu s dvojicou Slovákov vyšiel na najvyšší vrchol sveta aj nepálsky šerpa Ang Rita, ktorý zomrel pred troma rokmi.
Vrchol slovenského horolezectva
Československý zväz telesnej výchovy odmietol udeliť výprave Sagarmatha garanciu vyžadovanú od nepálskych úradov, a tak ju dostala od slovenského horolezeckého spolku JAMES. Ten niesol v tom čase názov IAMES.
„Je nám veľkou cťou, že môžeme horolezectvo predstaviť aj týmto spôsobom verejnosti. Náš spolok vznikol už pred 103 rokmi a mal nesmelé začiatky, keď sa naši predchodcovia pohybovali väčšinou v slovanských horách vo Vysokých Tatrách a následne v Alpách. V päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch sa naši predchodcovia dostali už aj do vyšších vrcholov a najmä 70. a 80. roky boli tie, na ktoré budeme spomínať ešte veľmi dlho. Výstup na Everest, ktorý bol dlhodobo plánovaný, bol jedným z vrcholov vtedajšej generácie. Bohužiaľ za tú cenu, že spolu so Zolom Demjánom vyšiel na vrchol aj Jozef Psotka, ktorý sa bohužiaľ medzi nás nevrátil. Navzdory tomu je to jeden z vrcholov slovenského horolezectva,“ povedal Anton Pacek, prezident JAMES-u. Následne odovzdal in memoriam ocenenie spolku pre Jozefa Psotku do rúk jeho syna Jána.
Osem členov z výpravy už nežije
Demján sa v minulosti nechal niekoľkokrát počuť, že výpravu považuje za neúspešnú práve pre Psotkovu smrť. Tá podľa neho zatienila pozitívum v podobe dosiahnutia najvyššieho vrcholu sveta.
„Dlho som nebol v nominácii, v tom čase prevládal názor, že sa nedá vyjsť na dve osemtisícovky v jednom roku. Asi tri týždne pred odchodom som sa dozvedel, že môžem ísť, tak som sa narýchlo zbalil. To je asi jediná vec, ktorá nie je známa, lebo inak všetko už bolo povedané za tých 40 rokov. Ja by som sa rád zastavil, žiaľbohu, pri tých smutnejších častiach výpravy. Je známe, že pri zostupe zomrel Jozef, ale myslím si, že je vhodné si spomenúť aj na ďalších našich kamarátov, ktorí boli na výprave. Z troch vedúcich vtedajšej výpravy už dvaja nežijú - Fero Kele a Ivan Fiala. Z vrcholového družstva som taktiež zostal jediný, celkovo už nežije osem členov z vtedajšej výpravy,“ povedal Demján.
Jozef Psotka bol živou legendou, vážili si ho celé generácie horolezcov. Kolegovia naňho spomínali ako na veľmi silnú osobnosť, ktorá stmeľovala kolektív. V roku 2008 o ňom natočil jeho študent Pavol Barabáš dokument nazvaný Everest - Jozek Psotka. Za športové aktivity ho ocenili verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa. Bol držiteľom Zlatého odznaku IAMES-u, štátneho vyznamenania Za statočnosť a Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu (in memoriam).
Pozrite si reportáž z 21. mája 2024 o výstupe prvej Slovenky na Everest bez kyslíka: