Ochranári stopli ťažbu v Malej Fatre. Envirorezort len nedávno tvrdil, že mimovládka My sme les šíri hoaxy
Ťažbu pod Minčolom v Malej Fatre ochranári stopli. Stalo sa tak po tom, čo Iniciatíva My sme les upozornila na spracovanie kalamity v biotope hlucháňa hôrneho. Ministerstvo životného prostredia pritom len pred pár dňami tvrdilo, že mimovládka šíri hoaxy.
Pod Minčolom v Malej Fatre stihli lesníci spracovať 500 zo 700 kubických metrov náhodnej kalamitnej ťažby. Práce museli nakoniec prerušiť. Stopla ich Správa Národného parku Malá Fatra.
„Vzhľadom k rozpracovanosti porastov a v štádiu akom sa nachádzajú hlavne porasty staršie nad 130 rokov, kde sme usúdili, že ten porast je už natoľko rozpracovaný a uvoľnený aj pre toho hlucháňa, že by nebolo vhodné už ďalej túto kalamitu spracovať,“ uviedol Pavol Židek, riaditeľ Správy NP Malá Fatra.
„Po verejnom tlaku bola táto ťažba zastavená a je tam zrazu ochota hľadať nejaké iné riešenia a aj s vlastníkmi,“ ozrejmil ekológ iniciatívy My sme les Ondrej Kameniar.
Hlucháňovi vraj malo byť lepšie
Pozemkové spoločenstvo, ktoré lesy v lokalite vlastní, musí po prerušení ťažby mimoriadne zasadnúť a rozhodnúť sa, čo ďalej. Od štátu môže žiadať kompenzácie, to ale mohli už aj pred ťažbou.
„Myslím si, že v konečnom dôsledku z toho budú aj profitovať, z tých iných riešení, pretože sa dajú vybaviť veľmi pekné ujmy za obmedzenie hospodárenia,“ hovorí Kameniar.
„Na jednej strane sú peniaze, na druhej strane je snaha zastaviť šírenie lykožrúta smrekového a musím podotknúť, že sú to porasty vo výške nad 1000 metrov, takže sú to smrečiny hodnotné a cenné, ktoré nám treba zachovať,“ uviedol riaditeľ Židek.
Motorové píly a lesná technika mali podľa ministerstva životného prostredia zlepšiť predovšetkým podmienky pre hlucháňa hôrneho. To, do akej miery bola ale ťažba citlivá, sa bude nakoniec posudzovať.
„Predstava bola taká, že vlastne pokiaľ sa bude zásah realizovať, tak budú ponechávané stromy, v nejakých hlúčikoch, a v takej mozaike, ktorá vyhovuje etológii hlucháňa,“ vysvetlil lesník Správy NP Malá Fatra Peter Cáder.
„Ničíme posledný biotop hlucháňa, ktorý je v tejto časti Malej Fatry alebo jeden z posledných, a tým pádom porušujeme vlastne európsku legislatívu,“ povedal Kameniar ešte 11. októbra 2024.
Ochranári z Malej Fatry ale tvrdia, že mimovládku ešte pred ťažbou zapájali do celého procesu. Iniciatíva My sme les sa ale ozvala, až keď bola ťažba v plnom prúde.
Pozrite si reportáž zo 17. augusta o smrekoch v Žiline.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac