Obyvatelia Pokrovska žijú pri najnebezpečnejšom fronte Ukrajiny. Do ich okien pozerajú drony, všetko je zničené
Ukrajinské mesto Pokrovsk slúžilo ako útočisko pre vojakov, no dnes je všetko inak. Väčšina obyvateľstva z mesta ušla, po meste bzučia drony. Vojaci si unavení, miestni nevedia, ako ďalej.
„Toto je najnebezpečnejšia frontová línia,“ hovorí Oleksandr, vedúci zdravotníckej jednotky ukrajinskej 25. brigády, keď stojí v stiesnenej provizórnej ošetrovni – prvom mieste, kam sa dostávajú zranení vojaci. „Ruská federácia tlačí veľmi tvrdo. Nepodarilo sa nám stabilizovať front. Keď sa front hýbe, hýbeme sa aj my,“ dodal.
Denne do mesta privezú 50 zranených vojakov
Novinári BBC boli blízko mesta Pokrovsk, kedysi bezpečného miesta na severozápade od Donetska. Mesto, ktoré predtým slúžilo ako útočisko pre vojakov na oddych, je dnes zničené a vyľudnené. Viac než tri štvrtiny obyvateľov už ušli, ulice, kedysi plné reštaurácií a trhov, sú teraz opustené.
V posledných dňoch musela zdravotnícka jednotka ošetriť rekordný počet zranených – až 50 vojakov za jediný deň. Zranených privážajú v noci, keď je menšia pravdepodobnosť, že ich zasiahnu ozbrojené ruské drony. Boje v okolí Pokrovska sa v posledných týždňoch dramaticky zintenzívnili a Kyjev potvrdil, že práve v tomto smere čelí ukrajinská armáda najväčšiemu náporu nepriateľa.
„Podmienky sú extrémne ťažké, sme unavení – fyzicky aj psychicky,“ priznáva Yuriy, veliteľ zdravotníckych jednotiek brigády, ktorá pracuje v neustálej pohotovosti. Vojaci prichádzajú so zraneniami spôsobenými ťažkými delostreleckými útokmi, šrapnelmi, ale aj výbuchmi z dronov.
Riziko smrti alebo trvalých následkov sa zvyšuje práve cestou na ošetrovňu. Taras, jeden z vojakov, ktorý prišiel so zranenou rukou, čelí možnej amputácii. „Je to krutá realita,“ hovorí Tania, zdravotníčka, ktorá ošetruje zranených.
Bzučiace drony pozerajú do okien
Pokrovsk, dôležitý dopravný uzol, je zároveň strategickým bodom, pretože tadiaľ prechádzajú trasy na evakuáciu civilistov a presun vojenských zásob. Ruské drony však neustále monitorujú mesto, čo evakuáciu ešte viac komplikuje.
„Drony tu neustále bzučia. Zastavia sa a pozerajú do okien,“ hovorí 50-ročná Viktoriia Vasylevska, jedna z posledných obyvateľov, ktorá sa rozhodla evakuovať. S obavami sleduje, ako sa frontová línia nebezpečne rýchlo približuje k mestu. „Som v neustálom strese, bojím sa nocí,“ priznáva Viktoriia, ktorá chce, aby vojna už skončila a začalo by vyjednávanie. „Na územiach, ktoré Rusko zabralo, už aj tak nič nezostalo. Všetko je zničené a ľudia utiekli,“ dodala.
Obyvatelia sú vystrašení
Situácia je zložitá aj pre tých, ktorí sa rozhodli v meste zotrvať. „Som vystrašená. Nemôžem žiť bez liekov na upokojenie,“ povedala 69-ročná Larysa. Nemyslí si, že by si so svojím malým dôchodkom mohla dovoliť nájom niekde inde. „Vláda by ma mohla niekam vziať a na nejaký čas ma ukrývať. Ale čo potom?“ rozmýšľa.
Larysa si myslí, že nastal čas rokovať s Ruskom, čo bolo pre väčšinu Ukrajincov pred časom nemysliteľné. „Toľko našich chlapcov zomiera, toľko je zranených. Obetujú svoje životy, a to sa deje stále dookola,“ dodala.
Osemdesiatročná Naďa, ktorá sedí na matraci na podlahe evakuačnej dodávky, nemá pre postupujúce ruské sily žiadne pochopenie. „Preklínam túto vojnu! Zomriem tu,“ plače. „Prečo chce Putin viac zeme? To nemá dosť? Zabil už toľko ľudí,“ hovorí.
Naďa nemôže chodiť. Zvykla sa "ťahať" okolo svojho domu a spoliehala sa na pomoc susedov. Len hŕstka z nich zostala doma, ale pod neustálou hrozbou bombardovania sa rozhodla odísť. Len nevie, kam by išla.
Zničené životy za cenu územia?
Miestny elektrikár Vitaliy pomáha opravovať vojnové škody. „Všetko okolo môjho domu je zničené. Moji susedia zomreli po tom, čo ich dom zasiahla strela,“ uviedol pre britskú televíznu stanicu. „Nemôžeme ale opustiť našich mužov. Musíme bojovať, kým nezvíťazíme,“ tvrdí.
Nie všetci však zdieľajú tento postoj. Roman, mladý muž, ktorý opravuje poškodené domy, priznáva, že stratil vieru v to, že má zmysel pokračovať v bojoch. „Neviem, či územia, o ktoré bojujeme, stoja za životy týchto mladých mužov. Mohli mať budúcnosť, manželky a deti. Ale museli ísť na front,“ hovorí smutne.
Boje o Pokrovsk odhaľujú tvrdú realitu vojny, ktorá trvá už viac než dva a pol roka. Front sa posúva stále bližšie a pre ukrajinské sily je kľúčové, aby sa udržali. Inak hrozí, že Rusko získa prístup k ďalším častiam Dnipra. „Sme unavení. Mnohí naši muži padli alebo boli zranení, ale ak Pokrovsk padne, bude to katastrofa,“ uzatvoril delostrelec Vadym, ktorý sa pripravoval na ďalší útok.
Pozrite si reportáž zo 6. októbra o ruskom útoku na Kyjev a Odesu.