Posledná Nobelova cena je udelená. Ocenenie za ekonómiu získali vedci z USA za ich prácu o prosperite
Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali ekonómovia Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson pôsobiaci v Spojených štátoch, a to za výskum vplyvu inštitúcií na prosperitu. Oznámila to v pondelok švédska Kráľovská akadémia vied.
Po týždni tak končí vyhlasovanie tohtoročných nositeľov prestížneho ocenenia, keď boli postupne zverejňovaní laureáti cien za lekárstvo, fyziku, chémiu, literatúru a mier.
Výskum prosperity
Ocenenie vedci podľa akadémie prispeli k pochopeniu rozdielov v prosperite medzi národmi. "Ukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií pre prosperitu krajiny. Spoločnosti so zlým právnym systémom a inštitúciami, ktoré vykorisťujú populáciu, nevytvárajú rast ani zmenu k lepšiemu. Výskum laureátov nám pomáha pochopiť, prečo je to tak," uviedla akadémia.
Acemoglu a Johnson pracujú v Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), zatiaľ čo Robinson pôsobí na Chicagskej univerzite. "Znižovanie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších úloh našej doby. Laureáti ukázali význam spoločenských inštitúcií pre dosiahnutie tohto cieľa," povedal predseda výboru pre udeľovanie cien Jakob Svensson. "Identifikovali historické korene slabého inštitucionálneho prostredia, ktorým sa dnes vyznačuje rad krajín s nízkymi príjmami," dodal.
Nobelovu cenu nečakali
Server CNBC upozornil, že Acemoglu a Robinson sú autormi populárnej knihy Prečo štáty zlyhávajú, ktorá vyšla v roku 2012 a ktorá sa zaoberá príčinami nerovností medzi krajinami. Acemoglu, ktorý sa narodil v Turecku, v pondelok uviedol, že ho zisk Nobelovej ceny za ekonómiu prekvapil a šokoval. "Niečo také nikdy nečakáte," vyhlásil. "Je to veľké prekvapenie a pocta," dodal.
Acemoglu poznamenal, že ocenený výskum podčiarkuje význam demokratických inštitúcií. "Demokracia ale nie je všeliekom," dodal. "Zavádzanie demokracie je veľmi ťažké. Keď zavediete voľby, vytvorí to niekedy konflikt," upozornil. Vyjadril tiež obavy, že demokratické inštitúcie v Spojených štátoch strácajú podporu obyvateľov, píše agentúra AP.
"(Laureáti) preslávili skúmaním na prvý pohľad triviálne otázky – prečo sú niektoré krajiny bohaté a iné zostávajú chudobné a prečo tento rozdiel medzi nimi navyše pretrváva. Kľúčové vysvetlenia nachádzajú v úlohe inštitúcií, všeobecnejšie v úlohe histórie," uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Bádanie ocenených často spočíva v tom, že sa obracajú práve do histórie, kde hľadajú odpovede na otázky, ktoré sa vzťahujú k súčasnosti, dodal.
V kategórii ekonómia dominujú Američania
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a absolútnu väčšinu nositeľov ocenení tvoria Američania.
V minulom roku Nobelovu cenu za ekonómiu získala Američanka Claudia Goldinová za prehĺbenie vedomostí o uplatnení žien na trhu práce. Stala sa až treťou ženou, ktorá toto ocenenie dostala.
Na vyznamenaných čaká okrem medaily, diplomu a finančnej odmeny aj tradičný slávnostný ceremoniál, ktorý sa uskutoční pri príležitosti výročia úmrtia Alfreda Nobela, čo je 10. decembra.
Pozrite si reportáž z 11. októbra: