Ženské zdravie na Slovensku: Alarmujúce štatistiky a regionálne rozdiely
Slovenky umierajú na rakovinu častejšie a v mladšom veku ako ženy v iných európskych krajinách. Analytik upozorňujú na alarmujúce štatistiky a výrazné regionálne rozdiely. O zanedbanej prevencii, nedostatočnej diagnostike v skorých štádiách a nedostatku špecializovaných centier debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Zdravotníctvo.
Analytik Imrich Berta na úvod zdravotníckej konferencie informoval o publikácii, ktorá mapuje ženské zdravie na Slovensku. V projekte analyzovali primárnu aj sekundárnu prevenciu, rizikové faktory, chorobnosť a mortalitu diagnóz ženského zdravia, ako aj vybrané onkologické ochorenia a to rakovinu prsníka, rakovinu krčka maternice a rakovinu pľúc v kontexte ženského zdravia. Zároveň skúmali regionálne rozdiely v rámci Slovenska a zostrojili index ženského zdravia.
„Ak by sa slovenské ženy dožívali toľko ako v nemecky hovoriacich krajinách alebo v severných krajinách, tak by sa dožívali o 4 roky viac. Hlavné príčiny úmrtí slovenských žien sú neprekvapivo kardiovaskulárne ochorenia a onkologické choroby, ale to sa týka celej populácie. Ak sa pozrieme na ekonomicky aktívnu populáciu alebo populáciu v ekonomicky aktívnom veku, tam značne prevažujú onkologické choroby. Až 50 percent úmrtí žien do 65 rokov tvoria onkologické choroby. V tejto vekovej skupine zastupujú kardiovaskulárne choroby iba 20 percent úmrtí,“ povedal.
Smutnú štatistiku prináša aj pomer mortality a incidencie. Vzhľadom na to, koľko je novo diagnostikovaných prípadov, ak si zoradíme krajiny Európskej únie podľa tejto metriky, tak Slovensko má tretie najvyššie hodnoty. Pred nami je len Bulharsko a Poľsko. „Znamená to, že vzhľadom na to, koľko žien je novo diagnostikovaných rakovinou relatívne veľa žien aj umiera v danom roku,“ dodal.
Smutné štatistiky úmrtnosti
Úmrtnosť na onkologické ochorenia je výraznejšia v južných okresov Slovenska pozdĺž hranice s Maďarskom a Záhorie. Poznamenal, že to nie je preto, že by v týchto regiónoch žili staršie ženy. „Keď sa pozrieme na mortalitu na gynekologické zhubné nádory, taktiež tam vidíme zaujímavý trend a to, že v prešovskom kraji je najnižšia mortalita na tri gynekologické zhubné nádory a to zhubné nádory prsníka, krčka maternice a endometria. Aj pri ďalšej gynekologickej diagnóze -zhubný nádor vaječníka je prešovský kraj druhý najnižší,“ priblížil s tým, že dôvodom môže byť, že v prešovskom kraji je vysoká účasť na preventívnych prehliadkach vo vyššom veku.
Zle sme na tom aj v „päťročnom prežívaní po diagnostike“, čiže je to percento, koľko žien žije päť rokov po tom, ako im bola diagnostikovaná rakovina prsníka. Na Slovensku máme jednu z najnižších hodnôt v Európskej únii je to 75,5 percent. V Českej republike je to 81,6 percent, v Nemecku a v Spojenom kráľovstve je to 86 percent a najvyššiu hodnotu vykazujú vo Fínsku, kde je to až 89 percent.
Rôzne centrá
Klinická onkologička z Onkologickej kliniky LFUK a OÚSA Bela Mriňáková potvrdila, že vo viacerých parametroch sme na tom na Slovensku veľmi zle a rozdiely medzi regiónmi sú pomerne veľké. Základný problém na Slovensku je diagnostika vo vyššom štádiu ochorenia.
Poukázala aj na rozdiely medzi mamografickými centrami, ktoré síce majú mamograf, ale nie sú skríningovým centrom a tými, ktoré sú skríningové. „Je tam podstatný rozdiel v ceste pacienta. Keď sa pacientka zúčastní preventívnych vyšetrení, lebo má nález, tak my potrebujeme, aby v čo najkratšej dobe bola čo najlepšie diagnostikovaná. Toto práve zaručujú certifikované centrá, ktoré sú akreditované na základe podmienok a majú aj spätne audit, či naozaj dodržiavajú všetky tie parameter, ktorá majú. Výber špecializovaného pracoviska dokáže pre pacienta urobiť obrovský skok až na úrovni 20 percent v tom celkovom prežívaní. Sú to percentá, ktoré už nedokáže dohnať žiadny inovatívny liek, ani nič podobné,“ povedala.
Gynekológ z nemocnice Bory Mikuláš Redecha upozornil na dôležitosť osvetových kampaní a vzdelávania v oblasti ženského zdravia.
Potvrdil, že z rôznych regiónov prichádzajú pokročilejšie štádiá onkologických ochorení. „Dostupnosť súvisí so socioekonomickým rozvojom daných regiónov a dostupnosťou jednotlivých špecializovaných pracovísk,“ povedal docent.
Keď je žena zdravá, tak...
Prezidentka AOPP Mária Lévyová by uvítala, keby kompetentní na úrovni ministerstva pristupovali k stratégii tvorby ženského zdravia veľmi zodpovedne.
„Aby sledovali dáta, ktoré sme predložili, aby ich rozvíjali v spolupráci s odborníkmi. Nie je v našej kompetencii ako občianskeho združenia, aby sme si dávali robiť tieto analýzy neustále, aby sme na to poukazovať. To by mala byť úloha štátu, aby sme naozaj pristúpili k tvorbe niečoho koncepčného. Máme takéto heslo a slogan - Ak budeme my ženy zdravé, budú zdravé naše rodiny. Iba ak my budeme zodpovedné k sebe, budú aj naši manželia. Ak budú rodiny zdravé, bude aj spoločnosť a na tom by malo záležať hlavne tým kompetentným,“ odkázala.
Riaditeľka NOI Jana Trautenberger Ricová takisto potvrdila dôležitosť certifikovaných skríningových mamografických pracovísk.
„Na Slovensku je príliš veľa mamografických prístrojov. Môžu to byť veľmi kvalitné prístroje, ale ide o komplexný pohľad na celý skríningový mamografický proces. Tam je naozaj preverovanie tohto pracoviska kvality na najvyššej úrovni. Oni musia spĺňať jednak množstvo technických záležitostí, ale hlavne tam je dvojité nezávislé čítania snímku. Cesta pacientky je naozaj zabezpečená. Skutočne sa rozprávame o dvoch úrovniach kvality, takže naozaj je veľmi dôležité pokryť Slovensko práve takýmito pracoviskami,“ upozornila.
Systém treba, podľa jej slov, nastaviť komplexne a aby fungoval a peniaze nešli zbytočne do nejakej diery, ktorá nemá význam.
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.