"Quo vadis" slovenský vodný slalom. V kanoistickom hnutí vládne napätie a mocenský boj
Vodný slalom získal ako jediný pre Slovensko na parížskej olympiáde medailu. I napriek tomu je kanoistické hnutie rozpoltené.
V najúspešnejšom Slovensko športe to vrelo už dlhšiu dobu. Všetko eskalovalo po olympiáde a pred troma týždňami tréneri našich olympionikov zorganizovali vlastnú tlačovú besedu, na ktorej vyjadrili nespokojnosť s vedením zväzu, aj riadením tímu na parížskych hrách. Šéf sekcie divokých vôd to vidí inak.
Voľby do sekcií Slovenskej kanoistiky by sa mali konať už o niekoľko týždňov a voľby do celej Slovenskej kanoistiky pravdepodobne začiatkom decembra. Opozícia na čele s trénermi olympionikov vraj už má svojich kandidátov. A čo sa týka celkovej Slovenskej kanoistiky, hovorí sa o Richardovi Galovičovi.
Mocenský boj
Mocenský boj v kanoistike sa prenášal aj do olympijského tímu. Tréneri si ako tímlídra žiadali svojho nominanta, zväz trval na mene Martina Stanovského mladšieho.
Tréneri vyčítali počas olympiády mnohé problémy pri vedení tímu. Reakcia samozrejme nenechala na seba dlho čakať.
Vedenie vodných slalomárov na olympiáde malo problémy aj s tým, že pri Eliške Mintálovej mal pracovať v tíme jej partner.
Súčasné vedenie sa vyjadrilo, že v poriadku neboli ani všetky finančné operácie, ktoré sa vykonávali v predošlých obdobiach.
Voľby sú demokratickým nástrojom, ktorý rozhodne, akým smerom sa v neskorú jeseň vyberie slovenský vodný slalom i celá naša kanoistika. Či však zahoja tie rany, ktoré tento krásny šport u nás utrpel, je veľmi otázne.
