Najvyšší súd by mal pre exekúciu prísť o služobné vozidlá
Najvyšší súd by mal pre exekúciu prísť o dve zo svojich služobných vozidiel, konkrétne VW Passat a Ford Galaxy. Rozhodla o tom samosudkyňa Okresného súdu Bratislava I.
Antidiskriminačná žaloba
Exekúcia podľa samosudkyne zodpovedá právoplatnému exekučnému titulu, ktorým disponuje sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Zemková. Tá sa snaží vymôcť pohľadávku na základe uznanej antidiskriminačnej žaloby.
Sudkyňa okresného súdu skonštatovala, že Zemková sa nachádza v stave neudržateľnej nespravodlivosti aj napriek tomu, že sa najvyšší súd snaží získať financie na odškodnenie sudcov, ktorí podávali žaloby. Zároveň sudkyňa uznala, že zvyšné tri autá, ktoré mali byť predmetom exekúcie, sú pre fungovanie NS SR nevyhnutné.
Najvyšší súd argumentoval, že prostredníctvom všetkých piatich vozidiel zabezpečuje napríklad prepravu spisových materiálov medzi dvoma pracoviskami súdu, ako aj medzi NS a nižšími súdmi, taktiež zabezpečuje prepravu delegácií súdov zo zahraničia alebo prepravu sudcov NS na povinné školenia.
Najvyšší súd sa chce odvolať
V prípade odobratia vozidiel súdu hrozí podľa jeho právneho zástupcu "neodvratný zásah do práv tisícov účastníkov konaní". Ako po skončení pojednávania skonštatoval hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík, s verdiktom súdu sa nestotožňujú a určite podajú odvolanie.
V tomto prípade ide o druhý spor pre majetok NS SR, Okresný súd Bratislava I už 13. mája rozhodol o prvom návrhu sudkyne Eleny Kováčovej na exekúciu. Na základe rozhodnutia súdu by mal Najvyšší súd SR prísť rovnako o dve vozidlá.
Sudkyňa pôvodne navrhovala exekvovať šesť áut, jedno z nich najvyšší súd medzičasom predal. Tri vozidlá - Škoda Superb, Octavia combi a minivan, sú aj podľa prvého rozhodnutia súdu nevyhnutne potrebné pre plnenie úloh štátu a nemožno ich exekvovať.
Státisíce eur pre diskriminovaných sudcov
Okresný súd Bratislava I priznal ešte v roku 2010 niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu SR po stotisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu. Sudcovia sa cítili „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu. Vtedajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin sa voči rozhodnutiu neodvolal. Štát však peniaze sudcom nevyplatil.
Sudcovia začali v roku 2007 pre vysoké ohodnotenie sudcov Špeciálneho súdu podávať dva druhy žalôb. Niektorí sudcovia podávali žaloby proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti a ďalší sudcovia podávali žaloby proti Najvyššiemu súdu. Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov.
O nároku približne 450 sudcov bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby alebo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, 180 sudcov vzalo žalobu späť. Proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti právoplatne neuspel nikto, v prospech ministerstva bolo právoplatne meritórne zamietnutých päť žalôb.
Ústavný súd v roku 2009 rozhodol, že príplatky sudcov Špeciálneho súdu sú diskriminačné, parlament ich znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Neskôr tiež rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát.