Turecko vydalo zatykače na kurdských lídrov, viní ich z atentátu
Turecké úrady vydali zatykače na desiatky osôb vrátane spolupredsedov kurdskej Strany demokratickej únie, ktorá zastupuje záujmy sýrskych Kurdov. Turecko ju považuje za teroristickú organizáciu, Spojené štáty naopak za spojenca v boji proti hnutiu Islamský štát.
Strany vinu popierajú
Úrady vydali zatykače v rámci vyšetrovania bombového atentátu zo 17. februára v Ankare, oznámila agentúra Anadolu. Vtedajší atentát si vyžiadal 29 mŕtvych a 60 zranených. Turecká vláda hneď po atentáte uviedla, že útočník bol napojený na PYD a že útok naplánovala turecká Strana kurdských pracujúcich.
Strana PYD aj jej ozbrojené krídlo YPG vinu popreli, k útoku sa prihlásilo zoskupenie TAK, ktoré vzniklo z radikálnej odnože PKK. Tú Ankara považuje tiež za teroristickú. Kurdské milície pritom západní spojenci napriek kritike Turecka zahrnuli do koalície proti IS.
Turecká justícia vyzvala na zatknutie celkom 48 prívržencov a vedúcich predstaviteľov PYD, YPG a PKK. Je medzi nimi aj spolupredseda PYD Sálih Muslim. Obvinení kurdskí lídri a velitelia ale podľa provládnej agentúry Anadolu žijú často v exile niekde v Európe alebo v Iraku.
Napätie medzi členmi NATO
Postoj ku kurdským milíciám YPG vytvára napätie medzi členmi NATO ako je Turecko a Spojené štáty. Washington považuje ozbrojencov YPG za účinnú silu proti džihádistom v Sýrii. Ankara ale príslušníkov týchto milícií označuje za teroristov a trvá na tom, že s nimi nie je možné spolupracovať.
Pozície YPG preto Ankara bombarduje. Turecko sa obáva, že by sa na jeho hranici so Sýriou mohla vytvoriť autonómna kurdská oblasť.
Za autonómny Kurdistan a za práva Kurdov v Turecku bojuje s tureckou vládou od roku 1984 hlavne PKK. Boje, pri ktorých už zahynulo viac ako 45 000 ľudí, sa sústreďujú na juhovýchode Turecka, obývanom prevažne etnickými Kurdami. Milície sýrskych Kurdov YPG sú aktívne od roku 2011, kedy v Sýrii vypukla občianska vojna.