Slovensko sa pripravuje na nový ekonomický model: Lacná pracovná sila už nestačí
V rámci novej stratégie Slovensko plánuje investovať do výskumu a inovácií, s dôrazom na zlepšenie školstva a podporu návratu talentov. Ako uchopiť inovácie, aby Slovensko malo budúcnosť, debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Inovácie a digitálna transformácia.
Podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec informoval na úvod konferencie o národnej stratégii na podporu vedy, výskumu a inovácií. „Znamená to predovšetkým novelizáciu existujúceho zákona, ktorý sa doteraz venoval predovšetkým základnej časti, aplikovanej vede, ale je tam veľmi málo častí, ktoré sa venujú predovšetkým inováciám a technologickému transferu a na to sa musíme zamerať, pretože v tomto Slovensko zaostáva. A ako vieme, dnes bez inovácií sa nedá fungovať ani v spoločnosti, priemysle, službách. Dnes je všetko vlastne prechod od analógu do digitálneho priestoru,“ uviedol.
Stratégia si dáva za cieľ výrazný skok Slovenska v tejto oblasti. Do roku 2030 by sme sa chceli posunúť v rámci European Innovation Scoreboard z 24. miesta na 14. Tento, podľa jeho slov, ambiciózny plán by mal podnietiť aj súkromný biznis, ktorý dnes prispieva približne 0.6% HDP do inovačného ekosystému. „Tu je ambícia navýšiť dvojnásobne tento príspevok súkromného biznisu na 1.2 percenta a v kombinácii s postupným navyšovaním verejných prostriedkov na vedu, výskum a inovácie na 0.8 percenta by sme sa mali dostať na 2 percentá HDP, čo vlastne vytvára nejaký ten priemer v rámci EÚ,“ povedal.
Školstvo a návrat talentov
Zdôraznil, že je nevyhnutné podporiť školstvo a návrat talentov zo zahraničia. „Momentálne podpisujeme dohody s vybranými občianskymi združeniami, ktoré budú pracovať s návratom talentu späť na Slovensko prostredníctvom rôznych cielených konferencií a diskusií s týmito ľuďmi, aby ich pritiahli na kvalitné pracovné miesta, ktoré by sa mali vytvárať na Slovensku,“ uviedol a dodal, že do roku 2050 bude Slovensku chýbať 19 percent pracovnej sily a musíme sa preto vrátiť ku kvalitnému vyššiemu školstvu, pretože robotizácia priemyselnej výroby nebude stačiť.
Anton Ondrej, prezident slovenskej asociácie finančníkov, ktorá bola odborným garantom konferencie súhlasí, že posunúť Slovensko o 10 priečok v hodnotení je veľmi ambiciózny cieľ.
„Pokiaľ my dáme 100 miliónov a viac do vedy, výskumu, tak môžeme rozmýšľať o tom, že budeme doháňať, konečne budeme niečo doháňať. No a samozrejme kľúčová je dôvera. Dôvera v to, že na Slovensku môžeme robiť spoluprácu súkromného a verejného sektora. To je asi ťažké niekedy si predstaviť, že to môže bežať, že to môže byť kontinuálne a že to ďalšia vláda nezruší,“ povedal.
Nový biznis model
Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil si myslí, že ekonomický model, aký je na Slovensku je už vyčerpaný. „Covid bol taký, by som povedal, medzníkom kedy to nastavenie ekonomiky ako lacnej montážnej dielni narazilo na svoju kapacitu, narazilo na svoje kapacity či už z pohľadu ponuky pracovnej sily, narazilo na svoju kapacitu v oblasti schopnosti školstva dodávať kvalifikovanú pracovnú silu a bohužiaľ tá relatívne kvalitná pracovná sila ešte aj vo veľkej miere odchádza do zahraničia. Už sa nemôžeme pasovať do nejakej pozície, že vieme ponúknuť relatívne kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu,“ uviedol a dodal, že preklopenie sa do nového biznis modelu našej krajiny je viac menej nevyhnutné.
Ako problém označil aj to, že európske banky financujú zhruba 80 percent potrieb ekonomiky, pričom v Amerike je to 20 až 30 percent a zvyšok rieši kapitálový trh, ktorý v Európe neexistuje.
„Je tu enormný tlak na banky, aby sa spolupodieľali na reštrukturalizácii ekonomiky a niektoré veci proste tie banky nevedia robiť. To je dôvod, prečo my nejakým spôsobom sa snažíme tlačiť viac aj do financovanie startupov cez fondy, ktoré robíme, ktoré dávame mimo banky,“ dodal.
Chýbajú doktoranti
Mária Bieliková zo spoločnosti KInIT potvrdila, že vidí zo strany podpredsedu vlády aj činy a je rada, že téma vedy, výskumu a inovácii je dôležitá. Uviedla, že v porovnaní s ostatnými krajinami je jeden parameter v ktorom výrazne klesáme. „Počet absolventov doktorandského štúdia nám brutálne klesá a všade vo svete to brutálne rastie, minimálne v umelej inteligencii, ktorej sa ja venujem. Dnes 95 percent významných modelov vzniká vo firemnom prostredí alebo v silnej spolupráci s firmami a tie firmy na tieto pozície berú absolventov PhD., pretože to sú vytrénovaní ľudia, ktorí vedia tieto veci robiť. Aj iní sa to naučia, ale títo majú ten tréning a my na Slovensku ako keby sme toto úplne ignorovali,“ konštatovala.
Bieliková vedie Kempelenov inštitút a ako sama povedala, potrebujú robiť excelentnú vedu, pretože ináč nezískajú uznanie a nikto sa s nimi vo svete baviť nebude. „Ale to, čo reálne potrebujeme robiť je, že robíme svetovú vedu v témach, ktoré sú extrémne dôležité pre náš lokálny kontext, preto, aby sme vedeli prepájať akadémiu, biznis a cirkulovať talent akýmkoľvek spôsobom, akým sa to dá,“ povedala.
Konateľ spoločnosti Schaeffler Kysuce a Schaeffler Slovensko Milan Jurky priznal, že sa im podarilo vybudovať komunitu 450 ľudí, ktorí pracujú v oblasti výskumu a vývoja. „Čo si veľmi vážim, máme asi 20 výskumno vývojových centier po svete a tých top 7 sa zaoberá výskumom pre elektromobilitu. Robíme spoločne na projektoch, takže na tom čo robia tak to nie je, že štandard na Slovensku alebo niekde, ale je to svetový štandard a to si veľmi vážia. Myslím si, že je takisto veľmi dôležitý faktor prečo zostávajú, prečo máme nízku fluktuáciu a podarilo sa nám vybudovať takéto množstvo ľudí,“ povedal s tým, že udržať talenty je nákladné, no štát im to zrejme kompenzovať nebude.
Viac zaujímavostí sa dozviete v priloženom VIDEU.