Obdobia extrémneho sucha striedajú prívalové dažde. Ako dokážeme predísť povodniam?
Malé potoky sa zmenia na ničivé riavy, domy ohrozuje zosunutá pôda. Ak sa voda neudrží v krajine, ale splaví sa do dedín a miest, necháva po sebe spúšť. Nemusí to tak byť vždy.
Nie len na Slovensku, ale aj v Európe sa posledné roky striedajú obdobia extrémneho sucha a prívalových dažďov.
"Tieto dve veci navzájom veľmi úzko súvisia, lebo súvisia s obehom vody v štruktúre krajiny," povedal líder expertnej platformy Klimatický klub Martin Kováč.
"Režim neuveriteľnej koncentrácie obrovského množstva zrážok je výsledkom skumulovaných vertikálnych mrakov v atmosfére. To je spôsobené tým, že z roka na rok viacej vysušujeme krajinu," vysvetlil hydrológ Michal Kravčík.
Krajine sa dá pomôcť, aby vodu zadržala a umožnila jej vsiaknuť sa do pôdy.
"Musíme nájsť priestor pre vodu v krajine, aby sa jej viacej vyparovalo, aby sa viacej latentného tepla produkovalo do atmosféry a potom tie mraky budú viac roztiahnuté, a tým pádom bude častejšie pršať ale menej výdatne," dodal Kravčík.
Zmeny by mali byť systémové. Vodozádržné opatrenia zabránia tomuto nešťastiu.
"Často máme dokonalé odvodňovacie systémy popri cestách, ale zbytočne rýchlo odvádzame tú vodu z územia. Potom tá voda neplní funkciu, že by vsiakla a poskytla ekosystémovú službu, že podporuje vegetáciu alebo chladí prostredie," ozrejmil Kováč.
V lesoch je dôležité robiť odrážky na lesných cestách a opravovať zárezy vo svahoch a na cestách.
"Lebo ak nám ostanú v lesnom prostredí erózne ryhy, oni sa potom pri tých prívalových dažďoch prehlbujú a spôsobujú, že sú odvodňovacie kanály v lesoch," dovysvetlil Kováč.
Aj zelené strechy sú riešením
Poľnohospodári by mali využívať regeneratívne poľnohospodárstvo. Čiže zbytočne nezaťažovať pôdu technikou, vytvárať na poliach medze, využívať bezorbové postupy, regeneratívne pasenie alebo agrolesníctvo. V mestách a obciach sú dôležité biovegetačné záhrady a zelené strechy.
"Zelená strecha veľmi dobre bilančne prispieva k tomu, že chladí samotnú strechu a zároveň, keď dokážeme v mestskom prostredí identifikovať vhodné plochy na zdržanie vody, hoci je to len zdržanie na 2-3 dni, tak vtedy to plní tú funkciu," uviedol Kováč.
"Jedným z najúčinnejších opatrení je budovanie veľkých akumulačných nádrží, ktorých má náš podnik viac ako 300 a tieto zachytávajú vodu v čase povodní a v čase sucha dotujú vodné plochy pod nimi. Veľmi dôležitá je aj spolupráca s obcami a záchrannými zložkami a to najmä pri odstraňovaní povodňových škôd," opísal hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
Nikdy nie je neskoro. Čím skôr sa mestá, lesy a farmári zamerajú na vodozádržné opatrenia, tým lepšie. Nejde o drahé riešenia, len treba začať.
