Na udalosti zo 17. novembra si zaspomínali aj naši politici
Na to, ako vnímajú 17. november, sme sa pýtali aj ministrov vládneho kabinetu. Väčšina z nich bola ešte v študentských rokoch, no niektorí aj štrngali kľúčami priamo na námestiach.
Pluralita médií a demokracia
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je rada, že zažila pád totality. "Teraz pri rôznych atakoch na demokraciu dúfam, že si demokraciu uchránime, pretože je to to najlepšie, čo máme," povedala Žitňanská. Pokiaľ ide o nežnú revolúciu, pamätá si plné námestia. Dnešný deň si pripomenie s kolegami z Mosta-Híd zapálením sviečky na bratislavskom Námestí SNP.
Minister kultúry Marek Maďarič vníma 17. november ako úplne zásadný a pozitívny zlom. "Hlásime sa k 17. novembru, ktorý pre nás predovšetkým znamená demokraciu a vždy sme túto základnú hodnotu rešpektovali," povedal Maďarič s tým, že v tento deň pred 27 rokmi bol na vojenčine. Dnešok si pripomenie v Bruseli, kde otvára kolokvium na tému pluralita médií a demokracia.
Minister školstva Peter Plavčan bol 17. novembra 1989 v práci, pracoval v Ústave rozvoja vysokých škôl, kde robili analýzy a prognózy pre ministerstvo školstva. "Vybavuje sa mi aj to, že som bol zamestnancami zvolený do akčného výboru, ktorý mal pripraviť slobodnú voľbu riaditeľa," povedal Plavčan.
Ústava a zákony sú to najpodstatnejšie
Šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga bol v roku 1989 štvrtákom na košickom gymnáziu. "Vtedy sme to vnímali tak, že sa môžeme uliať zo školy. Mali sme dva týždne pred stužkovou a vtedy to bolo celkom pekné obdobie," povedal Žiga s tým, že ako maturant veľmi politiku nevnímal.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker mal vtedy približne 12 rokov a 17. november si pamätá hlavne zo správ. Jeho otec za totalitného režimu emigroval, takže vnímal, aké to malo dôsledky pre jeho mamu a celú rodinu. Dnes sa zúčastní na bohoslužbe v Dóme sv. Martina a takisto sa zúčastní na akte kladenia vencov.
V Bruseli strávi Deň boja za slobodu a demokraciu aj šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák. Spomenul, že na Slovensku bolo vo štvrtok 16. novembra 1989 študentské stretnutie, ale nemalo také dramatické dôsledky ako pochod na Národní třídě v Prahe. "Bratislava bola v piatok a v sobotu relatívne pokojná. V tom čase nebola taká výmena informácií ako dnes, keď sú telefóny, internet. Dá sa povedať, že vtedy bolo skôr ústne odovzdávanie všetkých informácií. Ten reálny štart bol až v pondelok, teda 20. novembra, a vtedy bolo aj prvé stretnutie na dnešnom Námestí slobody v Bratislave," povedal Kaliňák.
Podľa neho demokracia so sebou prináša aj viac hádok, ale nič lepšie nikto nevymyslel. "Treba, aby sme sa v tom udržali a stále mali na vedomí, že ústava a zákony sú to najpodstatnejšie, čo treba dodržiavať," dodal.
Verejnosť proti násiliu
V piatok 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939 a brutálny policajný zákrok proti nim na pražskej Národní třídě vyvolal rozhorčenie celej verejnosti a ďalšie protesty. K štrajku na vysokých školách v Československu sa pridali herci a od 20. do 26. novembra sa denne konali státisícové manifestácie v celej ČSSR.
Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk. 29. novembra Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla.
10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident Gustáv Husák odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
