Horskí záchranári majú viac práce. Väčšinou za to môže nezodpovedné správanie návštevníkov hôr
Horskí záchranári mali v uplynulom štvrťroku o tretinu viac práce ako počas vlaňajšieho leta. V štyroch pätinách prípadov za to môže nezodpovedné správanie sa návštevníkov hôr. Tí si viac veria a preceňujú svoje schopnosti. Na dispečing horských záchranárov však ľudia často volajú aj vtedy, keď by nemali.
Najsmutnejšia kolónka v štatistikách zásahov horských záchranárov sa vždy týka smrteľných úrazov. Od 1. júna do 31. augusta tohto roka v slovenských horách zahynulo 13 osôb. Celkový počet tiesňových volaní narástol oproti vlaňajšiemu letu o 32 %. Ľudia sa v horách správajú často iracionálne. Aj pár hodín pred tlačovou konferenciou zachraňovali horskí záchranári dvojicu Poliakov, ktorá uviazla v horolezeckom teréne, a to za okolností, nad ktorými mnohí len krútia hlavami.
"Po dolezení o deviatej večer cestou, ktorá trvá štandardne tri hodiny, namiesto rozhodnutia relatívne bezpečne zostúpiť, začali zlaňovať stenu. Uviazli a museli byť v ranných hodinách vyprostení," opísal riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek.
Pracovníci dispečingu Horskej záchrannej služby už dokážu veľmi efektívne rozlišovať volania veľmi vážne od tých, ktoré si zásah horských záchranárov vôbec nevyžadujú.
"Veľa volaní na tiesňové linky prijímame v štýle, že ľudia vidia svetlá v horách. Jasne nám identifikujú, že ide o signál SOS. Pritom ide o turistov, ktorí si zle naplánovali túru a neskoro v noci sa s čelovkami vracajú dole," uviedla riaditeľka Operačného strediska tiesňového volania HZS Jana Krajčírová.
Aj na dispečingu Horskej záchrannej služby sa technologicky posunuli vpred. Ich pracovisko úzko spolupracuje s mobilnou aplikácou, vďaka ktorej majú záchranári oveľa viac informácií, ako z bežného telefonátu.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac