V online priestore majú ľudia pocit, že si môžu dovoliť viac. Slovensko je na popredných priečkach rebríčka nenávisti
Slovensko patrí ku krajinám, kde sú nenávistné prejavy na internete medzi mladými ľudmi najrozsiahlejšie. Ukázala to aktuálna štatistika Eurostatu. Spomedzi krajín Európskej únie sme už na piatom mieste.
S nenávistnými a posmešnými prejavmi sa na internete vlani stretla takmer polovica mladých Európanov. Na Slovensku to boli až dve tretiny.
"Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny, kde dezinformácie alebo nenávistné prejavy sa veľmi často vyskytujú na sociálnych sieťach a internete. Celkovo patríme k tým horším krajinám," uviedol odborník na sociálne siete Gabriel Tóth.
Najhoršie je na tom podľa prieskumu Estónsko, za ním nasledovali v tesnom závese Dánsko, Fínsko a Slovensko. Naopak, najmenej nenávistných prejavov majú mladí v Bulharsku, Rumunsku a v Chorvátsku.
"Určite platí, že tieto prejavy sa zhoršujú v takých vlnách, keď sa v spoločnosti deje niečo významné. Videli sme to napríklad pri vypuknutí vojny na Ukrajine alebo vraždy na Zámockej," dodal Tóth.
Najčastejšie sa nenávistné a posmešné odkazy týkajú politických a spoločenských tém, sexuálnej orientácie a rasového a etnického pôvodu. Vo všetkých troch kategóriách sú nenávistné prejavy v slovenskom online priestore rozšírenejšie, ako je priemer Únie. Tá sa snaží tieto prejavy regulovať a zodpovednosť prenáša na jednotlivé platformy sociálnych sietí.
Online priestor ako nástroj šikany
"Ešte sme si nezvykli, že online priestor je verejný priestor tak ako každý iný. Veľmi často ľudia majú pocit, že z anonymity počítača si môžu dovoliť výrazne viac ako z očí do očí. Ale z pohľadu práva je to úplne to isté," objasnil Tóth.
Prejavy nenávisti sú často súčasťou kyberšikany, s ktorou sa, popri rastúcej digitalizácii, stretáva čoraz viac mladých.
"Všetky dôsledky kyberšikany negatívne vplývajú na duševné zdravie mladých ľudí a mnohokrát môžu skončiť aj tragicky," vysvetlil odborník na kybernetickú bezpečnosť, Istrosec Roman Čupka.
Podľa odborníkov sa iba 40 % obetí s takouto skúsenosťou prizná rodičom a ešte menšie percento učiteľom. Identifikovať kyberšikanu pomáhajú aj pokročilé technológie na báze umelej inteligencie.
"Umelá inteligencia by napríklad mohla automaticky generovať upozornenia na urážlivé či inak nevhodné odkazy a dala by tak autorom mnohokrát príležitosť ten obsah správ pred odoslaním prehodnotiť a naopak na strane toho príjemcu ich aj efektívne blokovať než by k nim tá správa prišla," upozornil Čupka.
Odborníci upozorňujú, že každým zverejnením komentára alebo fotografie po sebe zanechávame digitálnu stopu. Tá sa dá kedykoľvek aj spätne vypátrať.
