Slovensko je na chvoste Európy. Plynári chcú vybudovať päť veterných parkov, záujem má viacero hráčov
Plynári chcú v najbližších rokoch vybudovať na Slovensku päť veterných parkov. A nie sú sami. Energiu zo vzduchu plánujú ťažiť viacerí hráči. Do veterných turbín chcú naliať stovky miliónov eur. Sme totiž na chvoste Európy.
Veterné turbíny chce stavať aj banskobystrická firma na Javorovom vrchu v Tvrdošíne. Postoj miestnych najlepšie ilustruje bývalý hasič Albert Gross, ktorý má v lokalite úle už 15 rokov.
"Ja tam mám včely, som zásadne proti, mne to nevyhovuje a tiež pozrite si z Roháčov, keď pozrú túto panorámu, tak uvidia veterné elektrárne," vyjadril sa včelár Albert Gross.
Včely o 300 kilometrov ďalej v rakúskom Prellenkirchene sa nesťažujú. Darí sa im aj pod veternými turbínami a to už 25 rokov.
"Tieto úle, ktoré vidíme, sú rozmiestnené po celej obci a sú veľmi produktívne. Zároveň je tu aj ekologická plocha, umelo vybudovaný biotop s jazierkom pre zver," opísal poľovník Johann Dietrich.
Pri slovenských hraniciach stojí väčšina veterných elektrární. Nad obavami z rušivých vplyvov ako vibrácie, hluk či zásah do krajiny sa len pousmejú.
Smernica o energetickej efektívnosti zvýšila tlak na dekarbonizáciu. Na čo by sme sa mali pripraviť?
Názory sú rôzne
"Čo sa týka hluku, sme asi 700 metrov od prvej turbíny. Počujete niečo? Lebo ja teda nie. A prírode to tiež neškodí," povedal viceprimátor obce Prellenkirchen Heinz Gratzer.
"Krásne prostredie Oravy, to je priorita celého tohto územia, ktoré by sme si neradi dali narušiť bez ohľadu na to, či je to eko-neeko nejakými 220-metrovými vežami," reagoval starosta obce Nižná Jaroslav Rosina.
"Veterné turbíny sú pre nás ďaleko lepšie ako nejaké fosílne elektrárne, prípadne atómové elektrárne," dodal Gratzer.
Na rakúsky príklad poukazujú slovenskí plynári. Tí chcú do roku 2030 postaviť päť veterných parkov v Skalici, v Galante a Drahovciach.
"Veterná energia ako obnoviteľné zdroje predstavujú budúcnosť. Je to najčistejší spôsob energie a nespochybniteľný nástroj znižovania skleníkových plynov," vysvetlil expert na veternú energiu spoločnosti SPP Tomáš Kupka.
Prellenkirchen je od veterných turbín už aj do istej miery závislý. Príjmy z výroby energie tvoria polovicu obecného rozpočtu.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac