Nečakané stretnutie, ktoré sa môže skončiť tragicky. Prečo divoké zvieratá útočia na človeka?
Keri Bergereová sa spolu so svojimi priateľkami jedno sobotňajšie popoludnie bicyklovala po chodníku vedúcom hustým lesom neďaleko Fall City v štáte Washington, keď im cestu skrížili dve pumy. Jedna šelma utiekla do lesa, no druhá sa otočila a v priebehu niekoľkých sekúnd 60-ročnú ženu strhla z bicykla, píše server BBC.
"Nebola možnosť sa im postaviť, aby sme ich zastrašili alebo také niečo," povedala médiám po incidente jedna z kamarátiek Annie Bilottaová. Mladá puma zovrela Bergerovej tvár a 15 minút ju nepustila.
Priateľky skúšali všetko možné - zviera mlátili palicami, na hlavu mu hodili asi desaťkilový kameň a bodli ho nožíkom, zatiaľ čo Bergereová pumu šťúchala do očí a papule. Keď puma konečne na chvíľku povolila stisk, žena utiekla. Stretnutie s divokou šelmou prežila, ale utrpela značné a trvalé nervové poškodenie.
Vanessa verzus medveď
V dedinke Haines Junction v kanadskom teritóriu Yukon si Vanessa Chaputová išla zabehať so svojím psom, keď si všimla troch medveďov grizzly. Ako príslušníčka pôvodného národa Kaska sa odmalička stretávala s vrcholovými predátormi a vedela preto, že si od nich má držať veľký odstup. Keď sa ale pes Chaputovej vyvliekol z vodítka, jeden z medveďov na ňu zaútočil a čeľusťami jej zovrel hlavu. Zachránil ju štipec vo vlasoch, ktorý sa medveďovi zlomil v tlame a prekvapil ho natoľko, že ju pustil.
Zviera potom rozptýlil štekot psa a Chaputová dokázala dobehnúť k najbližšej ceste a zavolať si pomoc. Na stretnutie má spomienky v podobe jaziev, zlomenej kosti, poškodenia nervov a natrhnutého tricepsu.
Nečakané stretnutia
Bergereová ani Chaputová opisované napadnutia nijako nevyprovokovali. Ide o takzvané nečakané stretnutia medzi človekom a šelmou, keď prvok prekvapenia podnieti obranné mechanizmy zvieraťa. Podľa skúseností odborníka na medvede grizzly Chrisa Servheena je to najčastejší dôvod medvedích útokov. "Medveď sa bežne snaží človeka zraziť na zem alebo ho inak zneškodniť, pretože má strach. Potom utečie," vysvetľuje expert.
Stretov medzi ľuďmi a divými zvieratami pribúda v dôsledku rozrastajúcej sa ľudskej populácie i nedostatku zdrojov spôsobeného klimatickou zmenou. To môže až príliš často viesť k utrateniu alebo odvezeniu zvieraťa a vo finále mariť úsilie o ochranu prírody. Podobné konflikty už viedli k devastácii populácií vlkov v Európe a Spojených štátoch a k vyhynutiu jedného z poddruhov tigra v juhovýchodnej Ázii.
Veľa pozornosti
"Týmto útokom sa dostáva veľa pozornosti, ale ich počet je v skutočnosti veľmi nízky," hovorí Vincenzo Penteriani zo Španielskej národnej rady pre výskum (CSIC). Podľa štúdie z roku 2023, na ktorej sa Penteriani podieľal, sa v rokoch 1950 až 2019 odohralo 5089 útokov veľkých šeliem na človeka. Len 32 percent z nich skončilo smrťou napadnutého.
Existujú tri ďalšie bežné príčiny útokov predátorov na človeka, z ktorých niektorým možno lepšie predchádzať ako iným. Prirodzeným konfliktom založeným na agresii - teda napríklad tým, pri ktorých samica chráni svoje mláďatá alebo zvieratá chránia zdroj potravy - možno často predísť, ak sa ľudia držia ďalej od týchto zvierat a ich kŕmenia.
To ale nestačí pri šelmách, ktoré človeka vnímajú ako prostriedok na získanie potravy. Akonáhle sa zvieratá začnú spoliehať na jedlo, ktoré nájdu v kempoch alebo v kontajneroch, ľuďom sa prestanú vyhýbať. Strata inštinktívneho strachu ich potom ženie do situácií, keď im hrozí konflikt s človekom. Tie potom napríklad u medveďov často končia utratením šelmy.
Vyskytujú sa aj útoky zvierat, ktoré vyprovokujú ľudia, keď sa s nimi fotografujú alebo ich v prírode kŕmia. Zvieratá sú potom často utratené z preventívnych dôvodov.
Pozrite si reportáž z 15. augusta 2024 o tom, ako policajtom pomáha plyšový medvedík.