Rokovací poriadok vraj tlačí na opozíciu, Kiska návrh vetoval
Prezident Andrej Kiska vrátil parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku. Šéf parlamentu Andrej Danko, ktorý ju presadzoval, rozhodnutie prezidenta rešpektuje.
Vec dobrých mravov
Ako informoval hovorca prezidenta Roman Krpelan, hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred jej prijímaním a počas neho, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. „A teda aj zásahom do Ústavou garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu,“ zdôvodňuje prezident.
Prezident považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Zákony sú vraj dostatočné
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany.
„Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom,“ dodal prezident.
Hlava štátu je zároveň presvedčená, že súčasná právna úprava obsahuje dostatočné mechanizmy na zabezpečenie efektívneho fungovania národnej rady a že schválená novela pripúšťa už šikanózne riadenie schôdzí pléna parlamentu.
Neprijať zákon ako celok
Prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje aj na legislatívno-technické nedostatky schválenej novely vrátane nejednoznačnosti terminológie. Napríklad pri opakovanom hlasovaní o procedurálnom návrhu v tej istej veci, pri prerokúvaní návrhu uchádzačov o miesta kandidátov na sudcov ústavného súdu v ústavnoprávnom výbore parlamentu. Z uvedených dôvodov navrhuje národnej rade neprijať zákon ako celok.
Novelu rokovacieho poriadku pripravila skupina poslancov vládnej koalície na čele s predsedom parlamentu Andrejom Dankom, podľa ktorých jej cieľom je zabezpečenie ochrany efektívneho fungovania národnej rady počas jej schôdzí.
Schválený zákon napríklad stanovuje maximálny čas prejavu poslanca v rozprave pléna parlamentu, zakazuje používanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových pomôcok v rozprave, zakazuje vnášať jedlo do rokovacej sály národnej rady.
Gál dôvody nevidí
Andrej Danko rešpektuje rozhodnutie prezidenta vetovať novelu, uviedla šéfka komunikácie parlamentu Zuzana Čižmáriková. Danko bol jedným z hlavných iniciátorov týchto zmien. "Návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese," dodala Čižmáriková. Jesenné zasadnutie pléna sa začína 22. novembra.
Spoluautor novely Gábor Gál zatiaľ dôvody Kisku na vetovanie zákona nevidel. "Každý môže mať určité pochybnosti, či je to dobrá alebo zlá úprava. Ale bolo nutné prijať takúto novelu už v minulom volebnom období, keď bol Most-Híd v opozícii. Vedeli sme, že to tak nemôže pokračovať. Parlament prestal byť priestorom na prijímanie zákonov a politické zápasenie v zmysle politických programov a zmenil sa na exhibicionizmus niektorých členov," povedal Gál. Zároveň pripustil, že za novelu opäť zahlasuje. Presnejšie sa bude vedieť vyjadriť, keď si prečíta výhrady prezidenta.
Róbert Madej, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý nad novelou rokovacieho poriadku vykonával gesciu, reagoval, že sa aj s kolegami so stanoviskom prezidenta oboznámi a možno predpokladať, že na najbližšej schôdzi bude zákon aj s argumentáciou hlavy štátu opätovne prerokovaný. "Ako pozitívum schválenej novely vnímam to, že sa snaží zaviesť etiku a morálku v parlamente, do ktorého sa dostali aj výtržníci z ulice," uzavrel.