Premýšľanie naozaj bolí, potvrdili vedci. Mentálna námaha spôsobuje množstvo negatívnych pocitov
Premýšľali ste niekedy tak veľmi, až to bolelo? Nejde iba o subjektívny pocit. Nová štúdia dokazuje, že intenzívne mentálne nasadenie si takmer každý spája s frustráciou, stresom a otrávenosťou.
Mentálna námaha spôsobuje podráždenie, frustráciu a mnohé iné negatívne pocity, uvádza štúdia zverejnená začiatkom augusta.
Štúdiu vypracovali výskumníci z Radboud Universiteit (RU) v holandskom meste Nijmegen a zverejnili ju v odbornom mesačníku Psychological Bulletin, ktorý vydáva Americká psychologická asociácia (APA).
Jej výsledky potvrdili výsledky predchádzajúceho výskumu – ľudia vždy a všade hľadajú cestu najmenšieho odporu. Riešením môže byť, ak si začnú spájať mentálnu námahu s odmenou, dodávajú autori štúdie.
Výsledok desiatok štúdií
Svoj predpoklad sa rozhodli otestovať výskumom údajov množstva predchádzajúcich štúdií, ktoré skúmali mentálnu námahu u ľudí. Vykonali preto metaanalýzu 170 štúdií z rokov 2019 a 2020 s celkovo 4670 účastníkmi. Kohorty účastníkov z 29 krajín sveta tvorili napríklad zdravotníci, zamestnanci ozbrojených síl, amatérski športovci alebo vysokoškolskí študenti.
Vedci sa zamerali na ich reakcie na mentálnu námahu, jej potenciálne spojenie s nepríjemnými pocitmi a tiež na to, či toto spojenie súvisí s druhom úlohy alebo demografiou.
Výskumníci zbierali údaje o 358 rôznych kognitívnych úlohách, napríklad zvládaní novej technológie, orientácie v neznámom prostredí alebo hraní hry vo virtuálnej realite.
Účastníci všetkých skúmaných štúdií nahlasovali úroveň vyvíjanej námahy a nepríjemných pocitov, napríklad frustrácie, stresu alebo otrávenosti.
Premýšľanie vyšťavuje všetkých
Pri všetkých demografických skupinách a úlohách sa ukázalo, že so stúpajúcou mentálnou námahou rástli aj nepríjemné pocity účastníkov.
„Najpozoruhodnejším zistením je nepríjemnosť mentálnej námahy v takom širokom spektre prostredí a podmienok. Naozaj sme sa pri úlohách i účastníkoch snažili nájsť nejaké výnimky, no nenašli sme žiadne presvedčivé dôkazy,“ uviedol pre agentúru UPI psychológ Erik Bijleveld z RU.
Výsledky štúdie však naznačujú, že mentálna námaha spôsobovala účastníkom z Ázie menej nepríjemné pocity ako účastníkom z Európy alebo Severnej Ameriky.
Bijleveld to považuje za zaujímavé zistenie. Domnieva sa, že dôvodom môže byť rozdiel v školských systémoch. Väčšina Aziatov v kohortách pochádza z Číny a Japonska, kde deti a dospievajúci trávia školskými povinnosťami pomerne veľa času, preto počas dospelosti môžu lepšie znášať mentálnu námahu, uvádza Bijleveld. Zároveň však upozorňuje, že môže existovať aj iné vysvetlenie.
Receptom na väčšiu psychickú pohodu môže byť zjednodušovanie, uvádza Michael Hoerger z Tulane University v New Orleans, ktorý ocenil prínos štúdie.
„Výsledky (štúdie) môžu mať široké využitie. Ak, napríklad, personalistovi pošlete dobre štruktúrovanú a ľahko čitateľnú žiadosť o zamestnanie, vyžiada si to od neho menej mentálnej námahy, udrží si dobrú náladu a možno vás aj zamestná,“ dodáva Hoerger.
