VIDEO: Jedinečné zábery oceánskeho dna priniesli uškatce. Roboty nahradili morské tvory s kamerami na chrbtoch
Podmorské lúky plné chalúh alebo skaliska pokryté koralmi - neobvyklé zábery z oceánskeho dna, ktoré bežne zbierajú roboti, tentoraz vedcom pomohla získať skupina uškatcov.
Neprebádané oceánske dno
S jednoduchým a menej nákladným spôsobom mapovania nepreskúmaných ekosystémov prišiel vedecký tím pracujúci na juhoaustrálskom pobreží. O jeho štúdii zverejnenej v odbornom časopise Frontiers in Marine Science napísal denník The New York Times.
"Netušíme, ako vyzerá väčšina oceánskeho dna," povedal vedúci autor štúdie Nathan Angelakis z univerzity v juhoaustrálskom Adelaide. Spolu s kolegami dúfa, že výskum s pomocou netradičných asistentov pomôže lepšie pochopiť, ako ohrozenie uškatce sivé - druh endemický pre austrálske pobrežie - využívajú rôzne podmorské ekosystémy.
Pripevnili na nich kamery
Angelakis a jeho tím so súhlasom úradov na ochranu zvierat odchytili na súši osem uškatcov sivých, ktorým podali ľahké sedatívum. Kým plutvonožci spali, vedci im na chrbát a na hlavu nalepili štvorčeky z neoprénu veľké asi ako platobná karta. Na látku potom pripevnili malé kamery a monitory rýchlosti a polohy.
Uškatce niekoľko ďalších dní strávili vo vode lovom. Keď sa potom vrátili späť na breh za mláďatami, výskumníci si zariadenie vzali späť. Neoprénové náplasti prirodzene odpadnú s tým, ako zvieratá lížu.
Prvý dôkaz o správaní uškatcov
Na urobených záberoch vedci videli napríklad prvý dôkaz o tom, že matky uškatcov sivých svoje mláďatá učia, ako si zháňať potravu. "Niektoré tie momenty sú naozaj vzrušujúce," uviedol Angelakis.
Okrem poznatkov o správaní uškatcov poskytla videá vedcom vzácny pohľad na dno oceánu v okolí Klokanieho ostrova. Takmer 90 hodín záberov vyhotovených uškatcami zadali do počítačového modelu spolu s polohovými údajmi a informáciami o životnom prostredí. Model potom dokáže predpovedať, aké ekosystémy sa môžu pod hladinou skrývať.
