Studená vojna či nové dohody? Postoj kandidátov k Rusku sa výrazne líši

Veľa Ruska v kampani

Takéto rozdelenie dvoch kandidátov priniesol americký sociológ a politológ Jack Goldstone na analytickom serveri Russia Direct.

Goldstone konštatuje, že ak chcel šéf Kremľa Vladimir Putin dosiahnuť, aby mala Moskva vo svete vplyv, a pritiahnuť pozornosť amerických politikov, určite sa mu to už teraz podarilo. Podľa Goldstona zohrala otázka Ruska v prezidentskej volebnej kampani 2016 väčšiu úlohu než v kampaniach minulých. Avšak nešlo o serióznu debatu medzi kandidátmi o tom, ako spolupracovať s Moskvou na riešení celosvetových problémov, ako viesť vzťahy s Ruskom v súvislosti s konfliktami, aký je napríklad na Ukrajine, či o význame udržovania sankcií uvalených na Rusko za anexiu Krymu. Debata bola o tom, prečo sa kandidát Republikánskej strany Donald Trump zdá byť pozitívne naklonený Putinovi.

Tvrdá Clintonová

Goldstone pripomína, že Trumpova súperka z Demokratickej strany Hillary Clintonová má bohaté skúsenosti s Ruskom z čias, keď bola prvou dámou i ministerkou zahraničných vecí.

"Avšak tieto časy neboli vždy vrúcne. Hoci bola Clintonová v roku 2009 jedným z architektov pokusu o 'reštart' vzťahov s Ruskom, toto úsilie sa nevyvíjalo podľa plánu a napokon sa obrátilo k horšiemu. Medzi USA a Ruskom sa objavili nezhody ohľadne účasti v Líbyi a reakcie na arabské revolúcie v Egypte a Sýrii. Keď revolúcia v Kyjeve viedla k zosadeniu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, Rusko videlo za tým ruku Spojených štátov. Keď sa potom Rusko presunulo na Krym a proruské sily vyvolali konflikt na východe Ukrajiny, Clintonová - aj keď už nie ako šéfka diplomacie - vyzvala na tvrdšie sankcie voči Moskve a väčšiu vojenskú podporu pre novú ukrajinskú vládu," uviedol Goldstone.

Skrátka, ako dodal, Clintonová mala veľké nezhody s Moskvou ohľadne zahraničnej politiky a vyzývala NATO na silnejšiu podporu pre krajiny hraničiace s Ruskom. Preto je vnímaná ako tvrdá a skúsená obhajkyňa amerických záujmov, ale aj ako človek, ktorý môže zvýšiť napätie a zhoršiť vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Toto môže byť jedným z dôvodov, prečo sa hackeri - pracujúci či už priamo pre Kremeľ, alebo ako nezávislé osoby - dostali k dokumentom Demokratickej strany.

"Možno pátrali po informáciách o zahraničnopolitických plánoch, ktoré vyvíja Clintonovej tábor," dedukoval politológ.

Spolupráca s Putinom?

Zatiaľ čo Clintonovej postoj je obľúbený medzi americkými zahraničnopolitickými "jastrabmi" a tými, ktorí podozrievajú Rusko, Trumpov názor zdieľajú tí Američania, ktorých už unavuje míňanie peňazí na zahraničné vojenské snahy, ktoré podľa nich prinášajú malý zisk za veľkú cenu.

Podľa neho po vyše 15 rokoch vojenskej účasti v Afganistane a Iraku, ktorá očividne neviedla k zníženiu nebezpečenstva džihádistického terorizmu, a po štedrej expanzii NATO do pobaltských štátov a východoeurópskych krajín, si mnohí Američania želajú ukončenie agresívnej zahraničnej politiky. Pre nich by bola perspektíva prezidenta, ktorý dokáže vyrokovať s Ruskom dobrú dohodu a ktorý by bol schopný "pracovať" s Putinom, úľavou a osviežujúcou zmenou.

Preto sa nezdá, že by Trumpovi stúpenci negatívne vnímali jeho vzťah s Putinom, jeho obdivujúce vyhlásenia na adresu ruského prezidenta, alebo aj fakt, že bývalý Trumpov manažér kampane bol pracovne prepojený na Janukovyča pred jeho zosadením.

Trumpove hazardné návrhy

Väčšie obavy však vyvoláva Trump v iných ohľadoch. Trump totiž povedal, že si nevyhnutne nebude ctiť americké záväzky v NATO na podporu frontových štátov, ak ďalší členovia aliancie neminú viac peňazí na vlastnú obranu. Spochybňovanie amerických záväzkov v NATO však môže podľa Goldstona podkopať už dlho zavedenú rovnováhu síl v eurázijskej oblasti a mohlo by byť destabilizujúce.

Oveľa hazardnejší je však Trumpov návrh, aby sa americký jadrový štít nerozširoval na niektorých spojencov, a aby si Japonsko a dokonca Saudská Arábia vybudovali vlastné jadrové odstrašujúce prostriedky. Tieto opatrenia však sú ale podľa politológa v rozpore s viac než pol storočia trvajúcim americko-ruským i globálnym úsilím obmedziť šírenie jadrových zbraní.

Známa Clintonová  verzus neznámy Trump

Goldstone konštatuje, že voľba medzi Clintonovou a Trumpom vo vzťahu k Rusku je tak voľbou medzi známou a neznámou veličinou. Clintonová je tou známou: osobou, od ktorej sa očakáva odhodlaný a agresívny postoj pri obrane spojencov NATO a konfrontácia s Ruskom ohľadne politiky, ktorá je podľa nej proti americkým záujmom.
Trump je neznámou veličinou.

"Bude schopný vytvárať nové dohody s Ruskom o Blízkom východe, Ukrajine a jadrových materiáloch? Alebo prijme izolacionistickú politiku a odkloní sa od spojencov v NATO a obmedzí úlohu Spojených štátov na Blízkom východe a ich záväzok k jadrovej obrane Južnej Kórey a Japonska? Zatiaľ čo sa očakáva, že Clintonová bude kritizovať Rusko za stav v oblasti ľudských práv a zákonnosti, bude mať prezident Trump - ktorý, ako sa zdá, je rozhodnutý posilniť policajné sily na pátranie po ilegálnych prisťahovalcoch a zakázať vstup moslimom do USA - obavy o stav ľudských práv v iných krajinách?" pýta sa politológ.

Zlom pre americko-ruské vzťahy

Veľmi odlišné postoje oboch kandidátov k Rusku sa tak podľa neho stali dôležitou otázkou oddeľujúcou ich stúpencov v tomto neobvyklom prezidentskom zápase.

"Zvolia si Američania niekoho, kto vyzerá ako tradičný stúpenec studenej vojny (Clintonová)? Alebo skočia do neznáma a rozhodnú sa pre kandidáta, ktorý chváli Putinovo silné vodcovstvo a zdá sa, že je ochotný radikálne zmeniť generáciu americkej zahraničnej politiky?" pýta sa v závere článku Goldstone. Podľa neho je však zrejmé, že postoje voličov k Rusku budú hrať významnú úlohu v týchto voľbách, ktorých "výsledok do značnej miery ovplyvní americko-ruské vzťahy v budúcnosti".