Škodia planéte a prispievajú k otepľovaniu. Vysychajúce dná soľných jazier sú tiež zdrojom emisií, zistili vedci
Melissa Cobo sa každých pár týždňov vydávala na túru po horúcich pláňach vyschnutého Veľkého soľného jazera a na chrbte si niesla ťažký batoh, ktorý bol hadicou pripevnený k niečomu, čo vyzeralo ako kupolovitý obal na tortu.
Vyschnuté jazerá sú zdrojom emisií
To, čo zostalo z jazera, sa často zdalo nedosiahnuteľné, keď si razila cestu cez vyschnutú kôru, špinu a zvláštnu kryštalickú vrstvu, ktorá sa pod jej krokmi rozpadala na zelenkavé bahno.
„Vodu síce vidíte, ale nikdy sa k nej nedostanete, bez ohľadu na to, koľko hodín tam idete,“ povedala Cobo.
Počas vyčerpávajúcich túr však vtedajšia absolventka Štátnej univerzity v Utahu a jej poradca Soren Brothers objavili ďalšie znepokojujúce dôkazy o tom, že vyschnuté jazerá sú významným zdrojom emisií oxidu uhličitého, ktorý zatiaľ nikto nezapočítal do oficiálnej bilancie toho, koľko uhlíka svet vypúšťa do otepľujúcej sa atmosféry, uviedol denník The Washington Post.
Koľko emisií vyprodukujú takéto jazerá?
V novej štúdii v časopise One Earth vedci vypočítali, že v roku 2020, keď Cobo a ďalší odborníci odobrali vzorky, sa z vysychajúceho dna Veľkého soľného jazera uvoľnilo 4,1 milióna ton oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. To by predstavovalo približne sedempercentný nárast emisií spôsobených človekom v Utahu, zistili autori.
Iní vedci zdokumentovali emisie uhlíka z iných vysychajúcich jazier - vrátane Aralského mora v Strednej Ázii.
Zapríčinili vysušenie jazera ľudia?
Brothers uviedol, že jeho štúdia sa snažila vypočítať, akú časť emisií uvoľnených z tohto jazera možno pripísať ľuďom, pretože Veľké slané jazero bolo vyčerpané pre potreby človeka, čo ešte zhoršila zmena klímy a megasucho na Západe v posledných dvoch desaťročiach.
„Toto je prvýkrát, čo hovoríme: 'Toto je niečo, čo je naša vina,'“ povedal Brothers.
Hostina pre mikroorganizmy
Veľké soľné jazero v Utahu - najväčšie slané jazero na západnej pologuli - sa v posledných rokoch stalo doslova otvoreným bufetom pre mikroorganizmy.
Pred dvoma rokmi klesla hladina jazera na rekordne nízku úroveň. Po posledných dvoch zimách s dostatkom zrážok sa trochu zdvihla, ale veľké úseky dna jazera sú stále vyschnuté a hladina je pod úrovňou, ktorú štátni úradníci považujú za zdravú.
„Keď sú jazerá zaplavené vodou, sú tak trochu našimi spojencami v boji za odstránenie CO2 z atmosféry,“ povedal Rafael Marcé, výskumník z Centra pre pokročilé štúdie v Španielsku, ktorý spolupracoval s Brothersom na predchádzajúcich prácach, ale na tejto štúdii sa nepodieľal.
Keď jazerá vyschnú, kyslík môže preniknúť hlboko do sedimentov, čím sa prebudia mikroorganizmy, ktoré začnú hodovať na organických látkach a uvoľňovať oxid uhličitý, dodal Marcé. „Prvá vec, ktorú urobíte, keď sa zobudíte, sú raňajky, však?“ povedal. „A to isté platí aj pre nich,“ dodal.
Nízka hladina rovná sa nebezpečenstvo
Znížená hladina jazera predstavuje mnohé nebezpečenstvá vrátane toxického prachu, straty biotopov pre vtáky. Brothers a jeho kolegovia použili prenosný analyzátor skleníkových plynov na meranie množstva oxidu uhličitého a metánu stúpajúceho z rôznych oblastí vyschnutého dna jazera alebo zvyškovej vody.
„Hneď ako umiestnite kupolu na piesok alebo obnažené dno jazera, začnete pozorovať nárast CO2,“ povedal Brothers. Emisie boli vyššie v lete ako v zime a mali tendenciu byť nižšie na miestach, ktoré dlhšie existovali ako pevnina.
Marcé, ktorý skúmal dno Aralského mora, povedal, že niektoré časti bývalého dna jazera, ktoré boli obnažené 60 rokov, stále emitujú oxid uhličitý. Očakáva, že to bude pokračovať.
Brothers aj Marcé uviedli, že chcú zhromaždiť dostatok dôkazov, aby presvedčili OSN, aby tieto typy emisií zahrnula do výpočtu celkových emisií uhlíka v jednotlivých krajinách. „Musia zahrnúť vysychajúce jazerá,“ povedal Marcé. „Pretože v prípade veľmi veľkých jazier by im mohlo uniknúť niečo, čo je veľmi dôležité,“ dodal.
Pozrite si archívnu reportáž zo 14. februára 2023 o zelenej nulovej emisii.