Čo sú púštne búrky a prečo sú čoraz častejšie? Majú vplyv na naše zdravie a môžu šíriť aj infekcie
Zastavujú dopravu, šíria choroby a môžu byť životu nebezpečné. Ako ale piesočné búrky vznikajú a prečo sú čoraz častejšie? Na túto otázku sa pokúsil nájsť odpovede spravodajský server Deutsche Welle.
Piesočné búrky vytvárajú na oblohe husté mračná prachu a častíc, ktoré sa valia ako vlna cunami a pochovajú všetko pod sebou. Aj malé stretnutie s piesočnou búrkou je nepríjemné, spôsobuje svrbenie očí a kože a sťažuje dýchanie. Vdýchnutie príliš veľkého množstva piesku a prachových častíc môže byť dokonca životu nebezpečné.
Odkiaľ sa teda berú?
Keď silný vietor vanie nad holou alebo riedko porastenou pôdou, víri suchú zeminu, piesok a prach a dvíha ich do vzduchu. Často tak vznikajú obrovské prachové búrky. Niektoré rozmetané častice padajú späť na zem, ale tie menšie často vystupujú do veľkých výšok a vzdušné prúdy ich nesú ďalej - niekedy aj tisíce kilometrov.
Podľa údajov OSN sa každoročne do atmosféry zdvihnú približne dve miliardy ton piesku a prachu, a to až do výšky približne 12 kilometrov. Zhruba štvrtina z tohto množstva končí v oceánoch.
Polovica všetkého piesku vo vzduchu pochádza zo Sahary, zvyšok z iných púští a suchých oblastí. Takzvaný "prašný pás" našej planéty sa tiahne od Sahary cez Blízky východ až po púšte strednej a severovýchodnej Ázie.
Ak je piesok zaviaty zo Sahary, jeho farba prezrádza oblasť pôvodu. Na západe Sahary je piesok zvyčajne červený alebo hnedý, zatiaľ čo na východe a juhu býva žltkastý alebo biely.
Pozrite si reportáž z 1. apríla:
Sú piesočné búrky dôležité pre naše ekosystémy?
Púštny piesok sa skladá z organických a anorganických látok, vrátane mnohých živín a minerálov. Saharský prach, ktorý môže zaletieť až do juhoamerických dažďových pralesov a Karibiku, je dôležitým minerálnym hnojivom. Rozprášený piesok sa usadzuje na zemi a pomáha v týchto oblastiach kompenzovať pôdu chudobnú na živiny.
Púštny prach je tiež nesmierne dôležitým hnojivom oceánov, kde tvorí základ potravinových reťazcov. Napríklad koraly v miestach, ako je Veľký bariérový útes, využívajú prach a čiastočky piesku na stavbu svojej kostry.
Príliš veľa piesku a prachu však môže byť škodlivých. Vedci sa domnievajú, že môže spôsobovať väčší rast rias v oceánoch. Pri nadmernom výskyte môže voda prísť o kyslík, čo zahubí morské živočíchy. Mikroorganizmy obsiahnuté v púštnom prachu môžu byť tiež príčinou rôznych ochorení koralov.
Prečo je čoraz viac piesočných búrok?
Hoci sa prachové a piesočné búrky vyskytovali vždy, ich frekvencia sa v niektorých oblastiach sveta v 20. storočí zdvojnásobila. Podľa OSN možno najmenej štvrtinu celosvetových emisií prachu pripísať ľudským činnostiam, najmä v dôsledku nesprávneho využívania pôdy a vody.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) uvádza, že približne polovica prachu v atmosfére pochádza z pôdy poškodenej odlesňovaním, poľnohospodárskym alebo priemyselným obrábaním, suchom a prívalovými dažďami. Vietor môže takúto narušenú pôdu ľahko rozfúkať.
Aký to má vplyv na naše zdravie a klímu?
Prach a piesočné búrky sú síce dôležité pre životné prostredie, ale nárast ich sily a frekvencie má negatívne dopady. Piesočné búrky môžu spôsobovať ochorenia srdca a dýchacích ciest, podráždenie očí a kože a šíriť infekcie, ako je meningitída. Púštny prach totiž môže obsahovať rôzne mikroorganizmy, ako sú plesne, baktérie a vírusy.
Piesočné búrky pravidelne narúšajú leteckú dopravu a odnášajú z polí úrodnú pôdu. Môžu tiež ovplyvňovať počasie, pretože okolo pevných prachových častíc sa zhromažďuje voda, ktorá spôsobuje vznik ďalších mrakov. Znižujú však tiež množstvo zrážok, pretože prítomnosť pevného prachu znamená, že tvorba veľkých kvapiek vody trvá dlhšie.
Vytvorenie väčšieho množstva mrakov môže tiež znížiť slnečné žiarenie a vyššie koncentrácie prachových častíc v atmosfére môže ovplyvniť rozloženie cyklónov po celom svete.
Čo môžeme urobiť pre boj s piesočnými búrkami?
Podľa Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púšte (UNCCD) sú piesočné búrky na mnohých miestach stále podceňované ako riziko katastrof. Aby sme zastavili nárast ich frekvencie, musíme sa podľa UNCCD začať lepšie starať o pôdu, chrániť ju pred vysychaním a zvyšovať jej úrodnosť.
Ďalším dôležitým krokom je zalesňovanie a udržateľnejšie využívanie podzemných vôd. V oblastiach, kde sa chovajú hospodárske zvieratá, pomôže tiež zabezpečiť pravidelný presun zvierat medzi jednotlivými pozemkami, aby na spásaných plochách mohli znovu vyrásť rastliny.
