Jedinú Češku, ktorá bojuje na Ukrajine, volajú krycím menom Karol. Jej priateľa zabili, teraz pilotuje drony na Donbase
Je pravdepodobne jedinou Češkou bojujúcou na Ukrajine. Do vojnou zmietanej krajiny prišla prvýkrát na jeseň 2022 spolu so záchranárom Martinom Krejčím Taylorom.
Tajný zvolací kód
Každý vojak na Ukrajine má tzv. zvolací kód. Ten jej je Lara, ale nikto ju tak nevolá, pre všetkých je len Karol. Alebo Malá. Je malá, ale o to viac prekvapuje, čo všetko dokáže zvládnuť a vydržať, uvádza spolupracovníčka českého portálu.
Spoločne s Martinom zachraňovali zranených pri Bachmute a zamilovali sa do seba. Potom Martina zasiahla črepina a zomrel. Karolína zostala, aby pokračovala v jeho práci. "Som tu vďaka nemu, nie kvôli nemu," hovorí blondínka, ktorá je teraz pilotkou dronu.
"Nie som technický typ, ale stále sa učím. Nebude trvať tak dlho, kým sa naučím lietať manuálne. Považujem to za zaujímavé a neprebádané odvetvie. Drony ovládajú súčasné vojnové prostredie a v budúcnosti by to mohli byť veľmi cenné skúsenosti, ktoré by som mohla odovzdať ďalej," vysvetľuje Karol.
Za posledné dva roky prežila toľko, ako za celý svoj život. Na Ukrajine je nepretržite od augusta 2023 a vojačkou už takmer rok.
Zlé podmienky a zákopy plné myší
Pilotuje bezpilotné lietadlá, chodí na front, pohybuje sa na nebezpečných miestach, kde môže kedykoľvek prísť o život. Musí sa vyrovnávať nielen s nebezpečenstvom, ale aj s nepohodlným prostredím.
"Nie je príjemné, keď sa zobudíte v priekope na fronte a hryzie vás myš, je to jednoducho nechutné. Keď sa pozriem na svoje 12-ročné ja, bola som niekto úplne iný! Ružové kabelky, podpätky, no, časom sa to nejako zmenilo," smeje sa Karol.
V Bachmute spali napríklad v pivniciach. Delostrelectvo ostreľovalo mesto sedem dní v týždni, 24 hodín denne.
"Ale človek si na to zvykne. Keď ste tam dlho, musíte jednoducho spať," povedala vojačka. Za ten čas sa naučila veľmi dobre po ukrajinsky. Začala počúvať, stiahla si aplikáciu a naučila sa jazyk.
Získanie dobrých dronov je umenie
Rusi vyvíjajú vlastné drony, majú k dispozícii iránsku značku a sú veľmi dobrí v rušení signálov.
"Trvá dlho, kým sa nájde spôsob, ako lietať. Veľmi sa využívajú najmä kamikadze drony a FPV dronov lieta na frontovej línii aj dvadsať denne. Aj sto, záleží od úseku a od toho, aký schopný je pilot, ktorý ich riadi," opisuje Karol svoju každodennú prácu.
Podľa nej je každá jednotka vybavená inak, dokonca aj firma od firmy sa líši. Závisí to od veliteľa - či je schopný získať vybavenie mimo oficiálnych armádnych dodávok, prípadne od dobrovoľníkov. "Ak máte hlúpeho veliteľa, máte smolu," hovorí Karol.
Jej jednotka má dobrého veliteľa, ktorý sa snaží zabezpečiť svojich ľudí ako najlepšie vie.
"Chýbajú technológie a ľudia, ktorí majú silu a vôľu. Tí, ktorí chceli, už dávno odišli. Buď padli, alebo sú zranení, alebo stále bojujú. Ani mobilizácia na tom veľa nezmení. To, čo dáva Ukrajincom tú silu, je spoločná myšlienka. Ak človek nemá tú silu, to odhodlanie, je len mäso...," pokračuje.
Povolenie, ktoré umožnilo Ukrajine používať americké zbrane aj za hranicami, prináša výsledky. Kyjev brzdí ruský postup
Sexizmus na fronte? Veľmi zriedkavý
Ukrajinci majú viac-menej konzervatívny pohľad na úlohu žien, ale vojna to začína meniť. Do mnohých jednotiek boli naverbované ženy, ktoré sa nie vždy zaoberajú byrokraciou alebo logistikou. Počet žien na líniách, ostreľovačiek či zdravotníčok stále pribúda.
"Keď prídem s autom plným vecí a začnem ho vykladať, všetci chlapi sa rozbehnú a odháňajú ma preč - veď si dievča, nebudeš vykladať auto! Trochu ma to rozčuľuje. Sú to maličkosti, ale človek má potom pocit, že je úplne zbytočný. Viem, že to myslia dobre. Je tu dvojaký meter. Tomu sa nedá uniknúť," hovorí Karolína, ktorá očakávala, že na problém sexizmu narazí oveľa viac.
"V novej jednotke, do ktorej som nastúpila, bol v kuchyni chlap, ktorý nám varil. Mal hlúpe poznámky, písal mi správy. Povedala som to veliteľovi. A na druhý deň bol v búrkovej službe. Možno to znie kruto, ale veliteľ všetkých pred mojím príchodom jasne upozornil. Som jediné dievča v našej skupine. A všetci okrem neho ma dokázali rešpektovať," priblížila.
Pozrite si archívnu reportáž z 24. júna 2024 o útoku na Odesu.