Je to jedna z najviac vyzbrojených oblastí na svete. Prečo vojaci KĽDR často zablúdia na najprísnejšie stráženej hranici?
Demilitarizovaná zóna medzi Severnou a Južnou Kóreou je jednou z oblastí na svete, kde sa nachádza najväčšie množstvo zbraní a munície. Dva milióny mín, ploty z ostnatého drôtu, tankové pasce a desaťtisíce vojakov strážia pás zeme dlhý 248 kilometrov a široký štyri kilometre na oboch stranách.
Tento týždeň je to už druhýkrát a tento mesiac tretíkrát, čo severokórejskí vojaci "zablúdili" do najprísnejšie stráženej pohraničnej oblasti na svete. Agentúra AP vysvetľuje, ako sa to mohlo stať.
Neviditeľné značky?
Jednoduchou odpoveďou by mohli byť kríky. Severokórejčania možno pre hustý porast nevideli značky označujúce tenkú vojenskú demarkačnú líniu, ktorá rozdeľuje demilitarizovanú zónu na severnú a južnú stranu.
Narušenie hranice je však zároveň najnovším záznamom v dlhej, často násilnej histórii hranice, ktorá vznikla po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953. Konflikt sa skončil prímerím a nie mierovou zmluvou, čím Kórejský polostrov zostal rozdelený a technicky stále vo vojnovom stave.
Prekročenie hraníc
Jednotky KĽDR prekročili hranicu s Južnou Kóreou vo štvrtok a ďalšie dva incidenty sa odohrali 9. a 18. júna, pripomenula tlačová agentúra Jonhap. Vo všetkých prípadoch tak Severokórejčania podľa juhokórejskej armády urobili zrejme neúmyselne.
Opakované prekračovanie hraníc Severnou Kóreou tento mesiac mohlo byť spôsobené aj náhlym zvýšením počtu severokórejských vojakov, ktorí posilňujú svoju stranu hranice, uvádza agentúra AP.
V mnohých častiach pohraničnej zóny pritom demarkačnú líniu znázorňuje len značka pripevnená na stĺpe alebo na časti betónu.
Satelitné snímky
BBC v piatok informovala, že Severná Kórea buduje na viacerých miestach v blízkosti hranice s Južnou Kóreou pravdepodobne múr. Ukazujú to nové satelitné snímky, ktoré analyzovala stanica BBC Verify.
Ukazujú, že niektoré pozemky boli vyčistené vo vnútri demilitarizovanej zóny, čo by podľa odborníkov mohlo byť porušením dlhodobého prímeria s Južnou Kóreou.
Čo hovoria odborníci?
Podľa odborníkov je táto nedávna aktivita "nezvyčajná" a prichádza v čase rastúceho napätia medzi oboma krajinami.
"V 90. rokoch minulého storočia Severná Kórea postavila protitankové steny, aby odradila postup tankov v prípade vypuknutia vojny. V poslednom čase však Severná Kórea stavia múry vysoké dva až tri metre, ktoré nevyzerajú len ako protitankové steny," povedal vojenský expert Uk Jang z Inštitútu pre politické štúdie Asan v Soule.
"Tvar stien naznačuje, že nie sú len prekážkami (pre tanky), ale majú rozdeliť oblasť," dodal Jang pri pohľade na satelitné snímky.
Satelitné snímky ukazujú najmenej tri úseky, kde boli v blízkosti demilitarizovanej zóny pri východnom konci hranice postavené bariéry v celkovej dĺžke približne jeden kilometer. Presný dátum začiatku výstavby nie je jasný, ale na snímkach z novembra 2023 tieto stavby ešte neboli viditeľné.
Najstráženejšia oblasť
Mimo demilitarizovanej pohraničnej zóny Pchanmundžom pokrýva väčšinu územia divoká príroda, ale oblasť je prísne monitorovaná na oboch stranách.
Južnú stranu pozemnej hranice chránia nielen tisíce vojakov, zbraní a mín, ale aj hustá sieť kamier, pohybových senzorov a ďalších špičkových monitorovacích zariadení. Narušenie hranice je veľmi zriedkavé a zvyčajne sa rýchlo odhalí.
Pozrite si archívnu reportáž z 2. júna 2024 o tom, ako KĽDR posiela na suseda odpadkové balóny.