Rokovanie parlamentu: témami boli rokovák, schránky aj extrémizmus
Na pokračujúcej schôdzi parlamentu poslanci diskutovali aj o zmenách v rokovacom poriadku. Jeho novela už od začiatku rozdeľuje koalíciu a opozíciu. Zaoberali sa aj protischránkovým zákonom, bojom s extrémizmom, aj kotlebovskými hliadkami.
Premlčacia doba sa nepredĺži
Premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia sa nepredĺži. Poslanci Smeru, Mosta-Híd, SNS, Sme rodina a ĽSNS totiž nepodporili pozmeňujúci návrh Eriky Jurinovej k zákonu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ. Návrh tak nezískal v pléne dostatočnú podporu.
Jurinová navrhovala predĺžiť dobu na 15 rokov po tom, ako osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18. rok svojho veku. Svojou právnou úpravou chcela Jurinová poskytnúť zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky týchto trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete. Cieľom bolo tiež zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam.
Parlament neschválil ani pozmeňujúci návrh Petra Osuského k rovnakému zákonu. Osuský chcel, aby sprejerstvo bolo trestané bez ohľadu na to, aká vysoká škoda ním vznikla. "Devastácia prostredia, v ktorom žijeme, vedie k tomu, že sa hľadí na veci do istej výšky ako na drobnosť. A myslím si, že tak ako pri trestných činoch extrémizmu je aj tolerancia takýchto zdanlivo drobností nie tou správnou cestou," poznamenal Osuský v pléne s tým, že pri sprejerstve by sa mali prestať merať centimetre štvorcové.
Prísnejšie opatrenia proti extrémizmu
Slovensko by si malo vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom. Napomôcť má tomu novela trestných kódexov, ktorú dnes 98 hlasmi schválili poslanci Národnej rady. Zmenu zahrnulo ministerstvo spravodlivosti do nového zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na vlaňajších 30, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu.
Je presvedčená, že za týmto poklesom je skôr nižšia efektívnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Tá sa presúva na internet, kde je jej postihovanie ťažšie. Žitňanskej chýba špecializácia sudcov na túto agendu. Už skôr pred novinármi konštatovala, že pri niektorých rozsudkoch sa "zastavuje rozum". Absentuje aj znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Vyšetrovatelia podľa šéfky rezortu často klasifikujú takéto prípady ako priestupky, lebo nepreukážu páchateľov úmysel, alebo poukazujú na údajnú nepatrnú nebezpečnosť konania.
Obžalobu podá špeciálny prokurátor
Navyše tresty, ktoré dnes páchatelia extrémistických prejavov dostávajú, nie sú pre nich nijako odstrašujúce a stráca sa teda aj preventívny účinok, ktorý je jedným zo zmyslov trestného práva, upozornila. Namiesto 54 okresných súdov bude po novom posudzovanie takejto trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Je podľa nej na polícii, aby aj ona zaviedla v tejto oblasti nejakú špecializáciu.
Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase či pôvodu. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.
Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
Zločin proti ľudskosti
Právna norma zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.
Ministerka napokon deklarovala, že sa rozšíri sústava znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný odbor pre oblasť extrémizmu. Prax totiž podľa nej ukazuje, že jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu takýchto trestných činov. So špecialistami na túto oblasť tak v súčasnosti nikto nepracuje, v budúcnosti by sa malo viac dbať na ich špecializáciu, vzdelávanie a spoluprácu s kolegami v zahraničí.
Končia aj hliadky vo vlakoch
Dohľad nad verejným poriadkom vo vlakoch a na železničných staniciach bude môcť od februára vykonávať iba polícia alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy či prepravcom. Takúto zmenu zákona o dráhach dnes 98 hlasmi schválili poslanci Národnej rady. Rezort spravodlivosti zmenil právnu normu cez nový zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorej rezort v spolupráci s ministerstvom vnútra novelu pripravil, potvrdila, že ide o reakciu na aktivity parlamentnej ĽSNS a jej hliadky v niektorých osobných vlakoch s problémovou bezpečnosťou. "Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu ani sa tak tváriť," vyhlásila ministerka.
"Akúkoľvek aktivitu, ktorá má chrániť občanov, pokiaľ ide o ich majetok, život a zdravie, bude môcť vykonávať len polícia alebo subjekt, ktorý má príslušné poverenie od železníc," ozrejmila podstatu zmeny. Nedodržanie právnej úpravy podľa nej bude sankcionovateľné.