NATO rokuje o uvedení jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Hrozba zo strany Ruska a Číny rastie, uviedol šéf Aliancie
Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti.
Ide o reakciu na rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína, vyhlásil v pondelok (17. 6.) šéf Aliancie Jens Stoltenberg, informuje agentúra Reuters.
"Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme," povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.
Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok.
Reagoval aj Kremeľ
Na jeho vyhlásenie o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, reagoval v pondelok na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Cieľom Aliancie je svet bez jadrových zbraní
"Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší," dodal Stoltenberg.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu.
Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.
Rusko a Bielorusko spustili druhú fázu manévrov
Rusko s Bieloruskom počas minulého týždňa spustili druhú fázu spoločných manévrov, ktoré zahŕňajú použitie taktických jadrových zbraní.
Podľa ruského ministerstva obrany je cieľom cvičenia uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Moskvy a Minsku.
Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo - dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami: Číne a Rusku. "Samozrejme, že to má svoje dôsledky," dodal.
Zároveň vyzval západných spojencov, aby naďalej podporovali Kyjev. Členovia Aliancie sa minulý týždeň dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku.
Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO.
Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej výročnej správe zverejnenej v pondelok uviedol, že deväť krajín (USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael), ktoré disponujú jadrovými zbraňami, vlani pokračovalo v modernizácii svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové jadrové zbraňové systémy.
V januári bolo podľa SIPRI celosvetovo na skladoch pripravených na možné použite 9 585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12 121.
V stave "vysokej operačnej pohotovosti" bolo udržiavaných približne 2100 balistických rakiet, dodal inštitút. To sa podľa neho týka najmä jadrového arzenálu Ruska a USA, ale aj Číny.
Pozrite si reportáž zo 14. júna 2024 o rokovaní ministrov obrany NATO: