Zelenskyj: Svet robí prvý krok k spravodlivému mieru. Povedal, prečo ešte nepredložil návrh na ukončenie vojny

15.6.2024 20:51 , Aktualizované: 15.6.2024 21:05

Štátnici z celého sveta sa musia rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier na Ukrajine, dnes sa k nemu medzinárodné spoločenstvo začína približovať. Na úvod dvojdňového samitu vo Švajčiarsku to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Delegácie desiatok krajín budú rokovať o jadrovej a potravinovej bezpečnosti a o uväznených či unesených Ukrajincoch.

Russia_Ukraine_War418303.jpg
Foto: TASR/AP

Chce zapojiť čo najviac krajín

Kyjev sa na prvom samite svojho druhu snaží ďalej budovať medzinárodnú podporu pre svoj mierový plán, ktorý počíta okrem iného s úplným stiahnutím Rusov z okupovaných častí Ukrajiny. Kým Rusko pokračuje vo viac ako dva roky trvajúcej agresii proti susednej krajine, žiadna zhoda na ucelenom pláne sa na švajčiarskom samite nečaká. Účastníci toto rokovanie prezentujú ako prvý krok v dlhom procese.

"Dnešok je dňom, keď svet začína prinášať spravodlivý mier bližšie," vyhlásil Zelenskyj na úvodnom plenárnom rokovaní, ktoré v hotelovom komplexe nad Lucernským jazerom začalo podvečer. Moskve predloží návrh na ukončenie vojny, keď sa na ňom zhodne medzinárodné spoločenstvo. 

Prehovoril pri tom k zástupcom zhruba 90 krajín z celého sveta. Ukrajinský prezident hovoril o "svetovej väčšine", ktorá si želá spravodlivý mier, a ponúkol ďalším krajinám, aby sa do procesu zapojili v ďalších fázach.

Zelenskyj sa tiež vyjadril k tomu, prečo na akcii nie je zastúpené Rusko. "Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna. My musíme spolu rozhodnúť, čo spravodlivý mier znamená," uviedol. "Keď bude na stole akčný plán, prijatý všetkými a zrozumiteľný ľuďom, potom o ňom budú informovaní predstavitelia Ruska," dodal.

Tri témy

Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová alebo saudskoarabský minister zahraničia Fajsal bin Farhán vo svojich prejavoch podotkli, že akýkoľvek mierový proces s nádejou na úspech musí zahŕňať aj Rusko.

Na víkendovom samite sú zastúpené krajiny s rôznymi pohľadmi na ruskú agresiu aj vzťahy s Moskvou, vrátane Brazílie, Turecka alebo Indie. Čína sa do akcie nezapojila a vynecháva ju tiež americký prezident Joe Biden, čo priživilo pochybnosti o jej možnom prínose. Spojené štáty zastupuje viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá pred ostatnými účastníkmi ruskú vojnu proti Ukrajine označila aj za útok na medzinárodné pravidlá a normy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase odkázal, že mier "nemôže byť kapituláciou Ukrajiny", informovala agentúra AFP.

Rokovania v luxusnom rezorte na kopci Bürgenstock budú rozdelené medzi tri témy. Ide o jadrovú bezpečnosť, potravinovú bezpečnosť a "ľudský rozmer vojny", čo odkazuje okrem iného na vojnových zajatcov alebo deti unesené z okupovaných oblastí Ukrajiny.

Tieto diskusie sa odohrávajú v takzvaných pracovných skupinách. Česko spolu s Francúzskom či Švédskom predsedá pracovnej skupine zameranej na jadrovú a radiačnú bezpečnosť na Ukrajine.

Absurdná vízia

Uvedené otázky sú medzi bodmi mierového plánu, ktorý Ukrajina predložila už počas prvého roka vojny. Prvý samit o mieri sa koná až o rok a pol neskôr a to na pozadí pokračujúcich bojov, v ktorých je aktuálne iniciatíva na strane Ruska.

Moskva zatiaľ verejne ochotu k diplomatickému kompromisu nedáva a ruský prezident Vladimir Putin nové rozhovory s Kyjevom podmienil okrem iného zakotvením ruských územných ziskov na Ukrajine, keď ako prvý krok požadoval stiahnutie ukrajinských jednotiek z východoukrajinských regiónov.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý je tiež v americkej delegácii, to podľa agentúry Reuters označil za "absolútne absurdnú víziu".

Zároveň komentoval čínsku absenciu na samite. "Predpokladám, že tu (Číňania) nie sú, pretože ich Putin požiadal, aby nechodili," citovala Sullivana reportérka agentúry Bloomberg.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok