Po atentáte na premiéra: Vznikol spor o zriadenie vyšetrovacej komisie. Podľa Hrabka nie je potrebná
Zriadenie politickej vyšetrovacej komisie k atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) považuje publicista Juraj Hrabko za nezmyselné aj v prípade, že by sa jej činnosť začala až po skončení vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní.
Šírenie dezinformácií
S iniciatívou na zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie s účasťou opozície aj koalície s cieľom predísť šíreniu dezinformácií či účelových dezinterpretácií týkajúcich sa vyšetrovania atentátu prišla opozičná SaS.
Ministerstvo vnútra SR reagovalo, že prípadný vznik komisie bude možný až po ukončení vyšetrovania prípadu. Podľa Hrabka by však rezort vnútra mal túto iniciatívu zamietnuť úplne.
"Vyšetrovať majú orgány činné v trestnom konaní a nikto iný, tobôž nie politici," reagoval Hrabko.
Rozpor s ústavou
Na Slovensku podľa neho zriadil vyšetrovaciu komisiu parlament v roku 1994 a Ústavný súd SR ju zrušil pre rozpor s ústavou.
Komisia, ktorú v minulom volebnom období zriadila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková pre úmrtie generála Lučanského, nebola podľa Hrabka vyšetrovacia, ale kontrolná. "Nebola vyšetrovacia, nemala žiadne vyšetrovacie právomoci. Minister nemá právo zriadiť takúto komisiu. Ale minister spravodlivosti má právo kontrolovať Zbor väzenskej a justičnej stráže. Keďže zaň zodpovedá, má aj právo kontroly a ministerka sa rozhodla nerobiť túto kontrolu sama," konštatoval Hrabko.
Atentát by mala prešetriť medzinárodná komisia. Liberáli chcú zabrániť šíreniu klamstiev, rezort vnútra má iný názor
Odsúdenie incidentu
Po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica máme podľa neho k dispozícii množstvo osobných vyjadrení politikov a jedno uznesenie parlamentu, ktoré však nie je formulované ako oficiálne vyhlásenie Národnej rady SR.
Chýba podľa neho oficiálny dokument niektorej z kľúčových ústavných inštitúcií, ktorý by incident odsúdil a na ktorý by sa v budúcnosti dalo odvolávať.
Takýto oficiálny dokument mohol byť podľa Hrabka výsledkom okrúhleho stola predstaviteľov koalície aj opozície, ktorý chcela v Prezidentskom paláci zvolať úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová a zvolený prezident Peter Pellegrini.
Polarizácia spoločnosti
Iniciatíva však nebola úspešná a prípadný pokus o jej opakovanie v budúcnosti už podľa Hrabka veľký význam mať nebude. "Vecne ani politicky to už nebude mať iný význam ako propagandistický," povedal Hrabko.
Zároveň dodal, že sa nestotožňuje s názorom štátneho tajomníka rezortu sociálnych vecí Branislava Ondruša, podľa ktorého je väčšia časť politickej scény pripravená urobiť kroky na zmiernenie spoločenskej polarizácie.
"Mám skôr pocit, že sa to vráti do starých koľají," konštatoval Hrabko.
Pozrite si archívne video o tom, čo vyšlo z prieskumu SANEP po atentáte.