O riadení štátu mal jasnú predstavu. Ako prvý prezident zvolený občanmi mal Schuster tri ciele
Prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michala Kováča zvolili poslanci Národnej rady SR 15. februára 1993. Jeho nástupca Rudolf Schuster už vzišiel z prvých prezidentských volieb, v ktorých si hlavu štátu volili priamo občania. V druhom kole, ktoré sa konalo 29. mája 1999, porazil Vladimíra Mečiara. Od zvolenia Rudolfa Schustera za prezidenta SR uplynie v stredu 29. mája 25 rokov.
"Áno, bol to rozdiel, lebo podľa môjho názoru má prezident zvolený občanmi väčší mandát ako ten, ktorý bol zvolený poslancami. Mal som udávať akýsi nový tón, ako by sa mal správať prezident, ktorý je priamo zvolený občanmi a na to sme neboli dovtedy zvyknutí," odpovedal Rudolf Schuster na otázku, či cítil väčšiu zodpovednosť pri výkone svojej funkcie, keďže o jeho zvolení rozhodli priamo občania.
V úlohe kritika
V roku 1998 spoluzakladal a stal sa lídrom Strany občianskeho porozumenia (SOP). Strane pomohol dostať sa po septembrových voľbách v roku 1998 do parlamentu a následne aj vytvoriť vládu Mikuláša Dzurindu. Práve SOP ho nominovala za kandidáta do prvých priamych prezidentských volieb.
Rudolf Schuster pripomenul, že po nastúpení do úradu si mnohí mysleli, aj koaliční partneri to očakávali, že "novozvolený prezident, hoci je priamo zvolený občanmi, bude akceptovať všetko, čo spraví vláda a nebude sa stavať do úlohy kritika. Ťažko pochopili, že ja, ktorý som vyšiel z ich radov, by som mal kritizovať vládu, no a v tom vznikol problém," uviedol exprezident.
Pozrite si rozhovor s bývalým prezidentom pri príležitosti jeho 90. narodenín:
Mal tri ciele
Poukázal na to, že v predvolebnej kampani sľuboval tri veci, ktoré chcel počas svojho funkčného obdobia dosiahnuť: po prvé to bol vstup do NATO, po druhé vstup do Európskej únie a po tretie si dal osobný cieľ, ktorým bolo obrusovanie hrán medzi koalíciou a opozíciou.
V tejto súvislosti Rudolf Schuster zdôraznil, že pokiaľ išlo o zahraničnú politiku, tam boli jednotní - dosiahnutie členstva v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. "Aj preto som mal dobrý pocit z toho, že počas môjho funkčného obdobia som mohol spolu s predsedom vlády podpísať vstup do NATO a EÚ," podčiarkla bývalá hlava štátu.
Na domácej politickej scéne sa usiloval hovoriť otvorene tak, aby mu občania porozumeli. V tomto duchu sa niesli aj jeho vystúpenia v parlamente, keď hodnotil stav republiky. "Mal som možnosť pomenovať veci očami občana, a to sa zle chápe. Každý chce, aby sa to vnímalo očami koalície alebo opozície, ale nechce pochopiť, že priamo zvolený prezident má mať oči občana a musí byť nezávislý, čo som ja do bodky dodržal. Po zvolení som skončil v SOP a táto strana bola pre mňa taká istá ako všetky ostatné," dodal Rudolf Schuster.
Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že sa mu nepodarilo obrusovať hrany medzi koalíciou a opozíciou, "ktoré sa stále vyhrocujú, až dochádza k takým situáciám, aké som si ani nevedel predstaviť, že už na seba strieľame".
V deväťdesiatke píše knihy
Súčasne priznal, že sa usiloval v parlamente presadiť víziu Slovenska na 15 až 17 rokov, aby každá nová vláda neustále nezačínala nanovo. "Namiesto toho by sa vypracovala dlhodobá vízia, ktorá by však nebola mŕtvym, ale živým materiálom. Ten by sa každý rok vyhodnocoval s tým, že neaktuálne by sa vynechalo a nové doplnilo," spresnil Rudolf Schuster.
Napriek vysokému veku, 4. januára oslávil 90 rokov, je bývalý prezident stále vitálny a sprevádza ho tvorivý nepokoj. Momentálne pracuje na dvoch knihách. Prvou je Protokol bez protokolu, v ktorej chce ukázať, ako funguje zákulisie a druhá, venovaná rodným Košiciam, sa volá Bolo to naozaj tak? Knižné novinky Rudolfa Schustera by sa aj s bohatou dokumentáciou mali k čitateľom dostať ešte tento rok.
