Prvý slovenský kozmonaut oslavuje 60 rokov. Za život strávil lietaním tisícky hodín, pracoval aj ako diplomat
Slovensko sa vďaka Ivanovi Bellovi stalo v poradí 30. krajinou, ktorá mala svojho zástupcu vo vesmíre. V utorok 21. mája slávi prvý slovenský kozmonaut 60 rokov.
Vesmír ho poznačil
"Je to udalosť, ktorá jednoznačne človeka určitým spôsobom poznačí. Niektoré veci začne vnímať inak. Taktiež začne viac vnímať krehkosť a zraniteľnosť našej planéty," povedal Ivan Bella o svojom lete do vesmíru, z ktorého sa takmer osem dní pozeral na Zem.
Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Dolnej Lehote pri Podbrezovej. Bol profesionálnym pilotom vojenských nadzvukových lietadiel na leteckej základni Bechyně v južných Čechách, kde až do rozdelenia Československa lietal na lietadlách MiG-21. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky až do roku 1997 pôsobil v rôznych funkciách na leteckej základni Kuchyňa pri Malackách a lietal na nadzvukových stíhacích - bombardovacích lietadlách Su-22.
Rozhodnutie o tom, že profesionálna životná púť Ivana Bellu sa bude uberať smerom k vesmírnym výšinám padlo v roku 1998. "Rozhodol som sa v okamihu, keď som sa dozvedel, že Slovensko hľadá dobrovoľníkov z radov pilotov vojenských nadzvukových lietadiel. Oficiálne rozhodnutie padlo v Rusku, v Centre prípravy kozmonautov, kde ruskí špecialisti oznámili, že z finálnej štvorice kandidátov ja a Michal Fulier spĺňame požiadavky na to, aby sme mohli absolvovať náročnú prípravu, na konci ktorej jeden z nás skutočne do vesmíru poletí. Definitívne potvrdenie toho, že poletí posádka, ktorej členom som bol aj ja, padlo pár dní pred samotným štartom," zaspomínal si prvý a jediný slovenský kozmonaut.
Pozrite si archívny rozhovor z februára 2024 s Ivanom Bellom o spomienke po 25 rokoch letu do vesmíru:
Štart cesty do vesmíru
Samotný štart sa uskutočnil 20. februára 1999, kedy Ivan Bella vzlietol do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na kozmickej lodi Sojuz TM-29 ako člen medzinárodnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky. Z vesmírnej misie Štefánik sa vrátil 28. februára 1999. Let trval 7 dní, 21 hodín, 56 minút, počas ktorých uskutočnil 125 obletov okolo Zeme. Ivan Bella sa stal v poradí 385. človekom v kozme.
V rámci vesmírnej misie plnil vedecký program vypracovaný ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Súčasťou programu bolo šesť unikátnych vedeckých projektov, z ktorých štyri splnil vo výške 350 kilometrov na palube orbitálneho komplexu MIR. Ktorý z nich bol pre neho najpútavejším, najzaujímavejším?
"Najpútavejšie a najzaujímavejšie boli dva - Endotest a Prepelica. Prvý bol zaujímavý a náročný tým, že som ho vykonával sám na sebe. Bol spojený s odberom značného množstva krvi bez prítomnosti zdravotníckeho personálu, ale aj tým, že v tej najťažšej fáze letu, kedy je telo vystavené drastickým zmenám súvisiacim s adaptáciou na podmienky mikrogravitácie, sme úmyselne telo rôznymi spôsobmi stresovali, aby sa zistilo, čo všetko ľudský organizmus zvládne a ako reaguje na určité podnety. Biologický experiment bol zaujímavý, pretože sme pracovali so živým organizmom, ktorý sa na podmienky mikrogravitácie, na rozdiel od nás, nemohol pripraviť. Experiment pohltil všetkých na palube a zabral podstatne viac času, ako sa počítalo," uviedol.
Ďalšia práca
Po návrate na Slovensko pracoval na ministerstve obrany, neskôr pôsobil v diplomatických službách ako pridelenec obrany pri zastupiteľskom úrade SR v Moskve. Následne ako pridelenec obrany pri zastupiteľskom úrade SR v Kyjeve.
Od 1. septembra 2020 do 31. júla 2022 bol zamestnancom Ministerstva dopravy a výstavby SR vo funkcii štátny radca na útvare Letecký a námorný vyšetrovací útvar. V súčasnosti je na dôchodku.
V októbri 2021 prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vymenovala Ivana Bellu na návrh ministra obrany do vojenskej hodnosti brigádny generál vo výslužbe.
