Agresivita nie je javom posledného volebného obdobia, pripomína sociologička. Premiér bol štvanou zverou, tvrdí Gašpar

Nárast agresivity

Porubänová pripomína, že agresivita nie je javom, ktorý je známy len z posledného volebného obdobia. Nárast agresivity a nenávistných prejavov môžeme podľa sociologičky datovať k roku 2018 a vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Situácii nepomohlo ani vypuknutie pandémie či vojny na Ukrajine.

Individuálna pamäť je veľmi krátka, dodala s tým, že si nepamätáme hrubé a vulgárne vyjadrenia spred 30 či 20 rokov, no „vždy nás zaujíma ten horizont, dajme tomu, ostatných piatich rokov“.

Vzhľadom na to, že sme si za ten čas prežili veľa zlého, tak niet divu, že diskurz prebiehajúci na najvyššej politickej scéne sa zrkadlí aj na sociálnych sieťach a v živote ľudí, dodala Porubänová.

Politická komunikácia

Karas priznal, že už aj pred vstupom do politiky bol vyzývaný, aby komunikoval jednoznačnejšie a adresnejšie.

Dodal, že sa rozhodol vstúpiť do politiky, pretože nechcel byť zmierený s tým, že budeme žiť „v emóciách, polopravdách a nenávisti“. „Chcel som priniesť iný spôsob, inú kultúru,“ dodal Karas.

Taktiež uviedol, že odmietol byť útočnejší len preto, aby bol atraktívnejší pre algoritmy sociálnych sietí. „Odmietam byť produkt algoritmov sociálnych sietí. Ja chcem byť sám sebou a ľuďom ponúkať normálne zdravé riešenia a byť im v službe, nie žiadať ich pozornosť,“ povedal bývalý minister spravodlivosti.

Premiér bol štvanou zverou

Gašpar sa v úvode vyjadril k atentátu na premiéra. Uviedol, že Robert Fico je jeho priateľ a „vlastnosti ako empatia, pochopenie problému a pomoc sú mu vlastné“.

Podľa Gašpara bol premiér „štvanou zverou“ a jeho obraz, ktorý bol vytvorený v mediálnom prostredí a verejnej mienke, nezodpovedá tomu, čo Fico predstavuje.

„Ako politik je symbolom, ktorý stelesňuje isté hodnotové videnie sveta tak, ako ho vidíme my,“ dodal Gašpar s tým, že to bol útok na tento symbol a hodnoty.

Čítajte viac

Polarizácia spoločnosti po útoku. Dajú sa upokojiť vyhrotené emócie?

Následne Gašpar na margo nárastu agresivity uviedol, že ide o spolupôsobenie viacerých faktorov v spoločnosti vrátane mediálneho prostredia. „My sme tu zničili právne povedomie bežných ľudí,“ vyjadril sa.

„Bohužiaľ, niekto nevie zaujať slušnosťou, pokorou, vecnosťou a argumentačne, tak musí zaujať cirkusom,“ tvrdí o agresivite jednotlivých politikov. Týchto ľudí by občania mali podľa bývalého policajného prezidenta vytesniť z verejného života. „Ak nedajú hlas, tak jednoducho nebudú vidieť toto správanie.“

Na ohrozenie reagujeme inštinktívne

Psychologička Klimová vysvetlila, že keď sme v ohrození, tak reagujeme inštinktívne ako ľudia. „Reagujeme útokom, útekom alebo zmrznutím,“ opísala.

"Čím viac sa zvyšuje frustrácia, tým viac sa dostávame do situácie ohrozenia, a tým viac reaguje niektorým smerom,“ vysvetlila Klimová s tým, že agresivita narastá práve u tých ľudí, ktorí nemajú schopnosť sebaovládania či schopnosť zvládnuť narastajúce napätie, preto idú do útoku.

„Potrebovali by sme, aby sa aj naši občania dokázali pozrieť na to, čo sa deje, prečo sa ten politik takýmto spôsobom správa a prečo mi toto správanie nejakým spôsobom vyhovuje. Aby sme s tou agresivitou dokázali pracovať a hlavne, aby sme si ju pomenovávali,“ dodala Klimová na margo politikov, ktorých by mali voliči vytesniť z politiky. 

Celú časť relácie Pozrime sa na to si môžete pozrieť nižšie.