Prečo musíme stále behať po úradoch a digitalizácia Slovenska nefunguje?
V 21. storočí by to malo fungovať tak, že si všetko vybavíme so štátom z pohodlia domova. Úradníkom by sme už nemali nosiť stále dokola tie isté papiere a potvrdenia. Prečo to teda nefunguje? Na konferencii televízie ta3 Digitálne Slovensko sme debatovali s odborníkmi ako uchopili výzvy v oblasti digitalizácie.
Manažérka oddelenia komunikácie a marketingu Trenčianskeho múzea v Trenčíne Katarína Špačková sa na úvod konferencie pochválila novinkou. Od začiatku tohto roka Trenčianske múzeum sprístupnilo verejnosti kompletný ultra digitálny a detailný 3D model Trenčianskeho hradu. Zatiaľ je spracovaný iba vonkajší areál, interiéri hradu zatiaľ spracované nie sú.
Verí, že budú pozitívnym príkladom aj pre ďalšie subjekty, ktoré pôsobia v cestovného ruchu alebo kultúre. Trenčiansky hrad sa snažia debariérizovať a sprístupniť tak aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Veľkým zlomom bola pandémia, kedy boli všetky pamiatky uzavreté.
Viceprezident Únie miest Slovenska a súčasne primátor mesta Dubnica n Váhom Peter Wolf konštatoval, že v oblasti digitalizácie sa za ostatné obdobie urobilo veľa práce, no stále je čo zlepšovať. „Čo by nám pomohlo, je integrácia na štátne registre, aby sme sa dokázali poprepájať so štátom a s jednotlivými databázami a mohli čerpať dáta. Následne poskytovať informácie aj na opačnú stranu, ako samosprávy štátu. Toto všetko by pomohlo výrazným spôsobom zefektívniť ako digitalizáciu, tak aj jednotlivé procesy a výsledkom by bolo viac dobre odvedenej práce, kvalitnejšie a dostupnejšie služby pre občana,“ tvrdí.
Unikátny systém evidencie dreva
Vedúci oddelenia informačných technológií, Vojenské lesy a majetky SR Miroslav Čongrády takisto potvrdil nefunkčné prepájaníe s verejnou správou, napriek tomu, že sú štátnym podnikom.
Problém vidí v nejednotnosti systémov, ktoré na Slovensku fungujú. „My 20 rokov zbierame dáta, alebo tvoríme dáta a pracujeme s nimi, ale interoperability do akéhokoľvek národného systému nefunguje. Takže, tým pádom ani spätná väzba. Od štátu dostávame určité dáta, ktoré je štát povinný poskytovať, pracujeme s nimi, snažíme sa ich zapracovať do našich systémov, ale nie je to práca s dátami v reálnom čase,“ povedal.
V podniku zaviedli v rámci EÚ unikátny systém evidencie dreva. „Sme digitálni v zbere prvotných dát priamo z našich pracovísk, čiže z lesa. Evidujeme teda dáta na mieste, kde vznikajú,“ povedal s tým, že sám stál pri zrode projektu digitalizácie ako analytik.
Riaditeľ pre digitalizáciu a ecomerce spoločnosti Nay Martin Derňár priznal, že tak, ako Trenčianske múzeum, aj ich pandémia prinútila preklopiť všetky procesy do onlinu. „Vďaka tomu sme boli schopní zachovať náš predaj, zamestnanosť našich ľudí, ale hlavne poskytovať služby a produkty našim zákazníkom, ktoré práve počas pandémie tak nutne potrebovali,“ povedal s tým, že práve pandémia digitalizáciu nie len v súkromnom sektore výrazne urýchlila.
Povolenia online
Pavol Kárász z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR informoval o komplexnej reformy celej stavebnej legislatívy, do ktorej sa úrad pustil po 40 rokoch. „Úsek územného plánovania a výstavby asi najviac ovplyvňuje našu kvalitu života v prostredí v ktorom bývame, v ktorom sa pohybujeme, v ktorom žijeme a taktiež je významným elementom pri ekonomickom raste. Potrebujeme Slovensko rozostavať, procesy zrýchliť a ztransparentniť a preto sme sa pustili do tejto reformy,“ uviedol.
Kľúčovým benefitom je podľa jeho slov, že sa pustili do vytvárania jednotného digitálneho prostredia pre komunikáciu a výmenu dát medzi všetkými aktérmi územného plánovania a povoľovania stavieb. Reformu majú naplánovanú na nasledujúcich 10 rokov.
Viac zaujímavostí aj o využití umelej inteligencie si pozrite vo VIDEU.