Pochovala ich erupcia Vezuvu, oživila umelá inteligencia. Dešifrované zvitky odhalili, kde leží slávny grécky filozof
Novo dešifrované pasáže starovekých zvitkov z Herculanea, ktoré pochoval popol po výbuchu talianskej sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu, možno odhaľujú posledné hodiny starogréckeho filozofa Platóna a tiež konkrétnejšie miesto jeho pochovania.
Jasný myseľ na pokraji smrti
S odvolaním sa na výskum bádateľov pod vedením profesora z Univerzity v Pise to na svojom webe píše denník The Guardian a stanica CNN. Jeden zo zvitkov podľa nich popisuje Platónovu kritiku hudby, ktorú na flaute hrala trácka otrokyňa.
Napriek tomu, že bojoval s horúčkou a bol na pokraji smrti, si Platón zachoval dostatok jasnej mysle, aby kritizoval hudobníčku za nedostatok rytmu, vyplýva z rozprávania na zvitku.
Predtým sa podľa vedcov domnievalo, že sa hudba stvárnená otrokyňou Platónovi páčila. Dešifrovaný text ďalej naznačuje, že ho pochovali pravdepodobne v tajnej záhrade niekdajšej akadémie v Aténach, ktorú sám založil približne v roku 387 pred naším letopočtom. Doteraz sa podľa vedcov vedelo, že bol pochovaný v akadémii, ale nebolo známe konkrétne miesto.
Predali ho do otroctva
Text tiež naznačuje, že Platóna predali do otroctva na ostrove Aigina nachádzajúceho sa neďaleko Atén možno už v roku 404 pred naším letopočtom, kedy Sparťania ostrov dobyli. Alebo prípadne v roku 399 pred naším letopočtom, krátko po smrti jeho učiteľa Sokrata, napísal The Guardian.
"Doteraz sa verilo, že Platón bol predaný do otroctva v roku 387 pred naším letopočtom počas svojho pobytu na Sicílii na dvore Dionýzia I. zo Syrakúz," povedal profesor Graziano Ranocchia z Univerzity v Pise, ktorý stál na čele tímu dešifrujúceho zvitok.
Ten je podľa CNN súčasťou asi 1800 zuhoľnatených zvitkov objavených v 18. storočí v budove Herculanea, o ktorej sa predpokladá, že patrila svokrovi rímskeho vojvodcu a politika Julia Caseara. Odborníci na jeho dešifrovanie použili umelú inteligenciu spoločne s technikami, ktoré im podľa nich umožnili prečítať časti skôr skrytého textu z čiastočne zničených papyrusov.
Ďalšie roky prinesú ovocie
"Prvýkrát sme boli schopní čítať poradie skrytých písmen z papyrusov, ktoré boli zabalené v niekoľkých vrstvách a prilepené k sebe," uviedol Ranocchia, podľa ktorého schopnosť identifikovať tieto vrstvy a virtuálne ich prerovnať do pôvodných pozícií, aby sa obnovila textová postupnosť, predstavuje významný pokrok v zhromažďovaní množstva informácií.
Práca je stále v počiatočnej fáze a plný vplyv sa prejaví až v nasledujúcich rokoch, dodal profesor.
Platón žil približne v rokoch 428 alebo 427 až 348 či 347 pred naším letopočtom a bol jednou z kľúčových postáv dejín západnej filozofie. Rímske mesto Herculaneum sa nachádzalo asi 20 kilometrov od antického prístavu Pompeje, ktorý tiež zničila erupcia Vezuvu.