Mečiar, Schuster a Dzurinda v centre Bratislavy odštartovali prelom. Aká bola cesta Slovenska do EÚ (+grafika)

1.5.2024 00:00 , Aktualizované: 1.5.2024 08:42

Deň pracovného pokoja, ale aj pamätný deň. Slovensko sa pred 20 rokmi stalo členom Európskej únie. Rozhodli o tom Slováci v doteraz jedinom úspešnom referende v histórii krajiny.

V takmer prázdnych uliciach Bratislavy sa ráno 13. mája 2003 pokúšali lídri siedmich parlamentných politických strán spolu s prezidentom Rudolfom Schusterom a osobnosťami spoločenského a politického života presviedčiť voličov, aby v piatok a v sobotu pristúpili k urnám a hlasovali v prospech integrácie Slovenska do EÚ. 

Čo nám prinieslo členstvo v Európskej únii?

Členstvo v Európskej únii prináša občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci programu Erasmus+ už viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí.

Ako súčasť schengenu môžeme navyše voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín.

Cesta Slovenska do Únie

Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ.

Anketa

Myslíte si, že členstvo Slovenska v EÚ je pre občanov výhodné?

Určite áno
- %
Nie
- %
Neviem posúdiť
- %
Celkovo hlasov: 170

Ako to začalo?

V októbri 1993 Slovensko v zastúpení premiéra Vladimíra Mečiara podpísala v Luxemburgu asociačnú dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. O dva roky neskôr odovzdal na summite v Cannes Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.

V roku 1997 Európska rada schválila koncepciu rozšírenia, ale SR podľa nej nesplnila politické kritériá a do rokovaní o členstve v EÚ ju nezaradila. Slovensku sa vyčítalo nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie.

Referendá o vstupe do Európskej únie. Foto: TASR Referendá iných krajín o vstupe do Európskej únie

Veľká zmena po roku 1998

Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998. Slovensku sa v prístupovom procese podarilo dobehnúť ostatné krajiny. Summit v Kodani v roku 2002 znamenal pre SR ukončenie prístupových rokovaní a definitívne určenie dátumu vstupu do EÚ na 1. mája 2004. Podmienkou vstupu bolo aj uskutočnenie referenda.

Referendum o vstupe EÚ

Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident SR Rudolf Schuster vo februári 2003. Hlasovanie sa konalo 16. a 17. mája. Išlo vtedy v poradí o piate referendum na Slovensku.

Odhadované náklady predstavovali podľa návrhu vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH) 196 miliónov korún. Vláda okrem toho uvoľnila na kampaň pred referendom aj ďalších 50 miliónov korún, ktoré boli určené na projekty podpory šírenia informácií o EÚ a na mobilizáciu voličov.

Účasť ľudí na referende

Napriek tomu, že vstup Slovenska do EÚ podporovali vtedajší politickí predstavitelia naprieč celým politickým spektrom, bola účasť počas prvého hlasovacieho dňa nízka.

Vtedajší najvyšší ústavní činitelia prezident Rudolf Schuster, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) a premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) ešte aj v priebehu hlasovania verejne vyzývali na účasť a zdôrazňovali, že úspech referenda je podmienený najmenej 50-percentnou účasťou oprávnených voličov.

Dôvody neúčasti občanov na referende o vstupe SR do EÚ Foto: TASR Dôvody neúčasti občanov na referende o vstupe SR do EÚ

Predstavitelia parlamentných strán a verejne známi ľudia zorganizovali aj prechádzku historickým centrom Bratislavy, počas ktorej presviedčali ľudí, aby sa zúčastnili na ľudovom hlasovaní.

V tom čase tam mal byť aj 38-ročný predseda Smeru Robert Fico. Namiesto neho však prišiel podpredseda strany Dušan Čaplovič.

Koľko ľudí sa zúčastnilo referenda?

Referenda sa napokon zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov, z ktorých na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?" odpovedalo áno 92,46 percent.

Proti bolo 6,2 percenta voličov. Referendum sa do histórie zapísalo ako zatiaľ prvé platné referendum na Slovensku spomedzi deviatich, v ktorých občania hlasovali.

Hodnotenie výsledku referenda o vstupe SR do EÚ z 11. júna 2003 Foto: TASR Hodnotenie výsledku referenda o vstupe SR do EÚ z 11. júna 2003

Oficiálny člen EÚ

Národná rada v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k EÚ a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.

Do Únie spolu so SR vstúpili aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali 13. júna 2004.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok