Šéfka EK von der Leyenová mala prejav pri 20. výročí rozšírenia EÚ. Spomenula aj Slovensko
Vďaka trpkým skúsenostiam, ktoré majú krajiny zo stredu a východu Európy so Sovietskym zväzom, sa Európska únia naučila veľa o vzorcoch správania Kremľa i ruského prezidenta Vladimira Putina a stala sa tak ostražitejšou. V rozhovore k 20. výročiu doteraz najväčšieho rozšírenia Európskej únie to c piatok uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európska únia podľa nej nie je dokonalá, ani taká nemôže byť, pretože je spolkom 27 členských štátov a 450 miliónov obyvateľov, pripomenula šéfka únijnej exekutívy. Výhody, ktoré členstvo v EÚ prináša, sú však podľa nej obrovské.
"Pre mňa je Európska únia viac ako len spolok krajín, je to náš spoločný domov," zdôraznila von der Leyenová v rozhovore so skupinou novinárov zo štátov, ktoré do EÚ pred 20 rokmi vstúpili. V roku 2004 sa únia rozšírila o Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Cyprus a Maltu.
Rozšírenie však zmenilo aj postavenie Európskej únie samotnej. Získala oveľa väčšiu váhu a dôležitosť, myslí si šéfka komisie. "Samozrejme, že sme oveľa silnejší, keď je nás 27, ako keď je nás 15," pripomenula.
Pravidlá platia pre každého
Vzhľadom na dianie v niektorých nových členských štátoch, napríklad pokiaľ ide o problémy s dodržiavaním pravidiel právneho štátu v Maďarsku či slobody médií na Slovensku, sa niekedy objavuje tvrdenie, že tieto krajiny ešte neboli na vstup do EÚ zrelé a pripravené. S tým v piatok ale Ursula von der Leyenová nechcela súhlasiť.
"Platia jasné pravidlá, ktoré musia prístupové krajiny splniť, ako je práve napríklad dodržiavanie právneho štátu či existencia nezávislej justície," uviedla s tým, že to dané štáty splnili. Na posilňovanie demokracie je však podľa nej potrebné neustále pracovať. "Treba byť veľmi ostražití, udržiavať demokraciu nažive, je na nás, občanoch, posilňovať ju nanovo a nanovo," zdôraznila.
Pozrite si reportáž z 26. apríla o eurokomisárke Jourovej na Slovensku:
Obavy
Pred 20 rokmi si EÚ i jej inštitúcie a nové členské štáty začali postupne zvykať na seba navzájom, uviedla šéfka únijnej exekutívy. "Bolo potrebné sa toho veľa naučiť, na oboch stranách," povedala von der Leyenová na otázku. "Pamätám si, ako sme pred 20 rokmi boli ohľadom nových členských štátov nadšení, na druhej strane ale panovali určité obavy," dodala a spomenula rodné Nemecko, kde vtedy podľa jej slov mali ľudia strach, že do krajiny príde veľké množstvo Poliakov, ktorí ich pripravia o pracovné miesta. Nič také sa ale nestalo. "Ako sa zvyšovali životné štandardy obyvateľov EÚ, ľudia zostávali v Poľsku. Napríklad aj študovali inde, ale zase sa vracali späť domov," doplnila.
Prínos pre všetkých
Existujú podľa nej aj ďalšie témy, o ktorých sa v súvislosti s prínosmi rozšírenia príliš nehovoria. Jedným je novovzniknuté prepojenie Európy, zo severu na juh a z východu na západ, či už ide o diaľnice, plynovody, železnice, ale aj o prepojenie dátových sietí.
Ďalším je existujúca a teraz už samozrejmá vzájomná podpora a pomoc v prípade núdze. "Vždy, keď navštevujem región, ktorý, žiaľ, postihla nejaká prírodná katastrofa, napríklad záplavy v Slovinsku, či požiare v Grécku a Cypre, je dojemné vidieť solidaritu ďalších štátov, ktoré tým postihnutým pomáhajú," uviedla von der Leyenová.
