Pred desiatimi rokmi výstrely umlčali kritičku Kremľa Politkovskú
Presne 10 rokov uplynulo od vraždy ruskej novinárky Anny Politkovskej. Tú zastrelili niekoľkými ranami z pištole, keď vchádzala do svojho bytu v Moskve. Hoci samotní páchatelia boli potrestaní, kto si vraždu objednal, nie je doteraz známe.
Objednávatelia vraždy sú na slobode
Ako uvádza portál Zväzu novinárov Ruska, pre mnohých kolegov v zahraničí sa korešpondentka ruského denníka Novaja gazeta stala symbolom čestnej a nezávislej žurnalistiky. Spomedzi všetkých ruských novinárov, ktorí za minulých 25 rokov zomreli násilne - vyše 350 zabitých, nezvestných, takých, čo zahynuli za neobjasnených okolností - je najznámejšia práve Anna Politkovská.
Telo investigatívnej novinárky našli 7. októbra 2006 na schodisku pri výťahu v bytovom dome v Moskve. Príslušníci milície pri obeti atentátu zaistili krátku guľovú zbraň a štyri nábojnice. Zavraždená novinárka je pochovaná na Trojekurovskom cintoríne v Moskve, ostali po nej dve deti - dcéra Viera a syn Iľja.
Vykonávatelia vraždy Politkovskej sú síce odsúdení, ale objednávatelia ostávajú na slobode. "Veríme, že naša solidarita pomôže opäť nastoliť spravodlivosť," uvádza sa na portáli Zväzu novinárov Ruska.
Oceňovaná novinárka
Anna Politkovská sa narodila 30. augusta 1958, podľa väčšiny zdrojov v New Yorku, kde jej otec Stepan Mazepa pôsobil v diplomatickej službe, v misii Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky pri OSN. Absolventka Fakulty žurnalistiky na Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzite v roku 1980 pôsobila najskôr v denníku Izvestija, potom v novinách Letecká doprava, prax nadobúdala aj vo vydavateľstvách a od roku 1999 jej články publikovala Novaja gazeta.
Za sériu reportáží z Čečenska získala v januári 2000 prémiu Zlaté pero Ruska. Zväz novinárov Ruska ju za materiály o korupcii vyznamenal prémiou.
Dostala aj ďalšie ceny: napríklad 30. marca 2007 Cenu UNESCO Guillerma Canu za slobodu tlače. Prvýkrát vtedy v Paríži udelili cenu posmrtne. Ani Cenu súrodencov Schollovcov za rok 2007 si už sama nepreberala - do Mníchova ju 26. septembra šiel prevziať jej syn Iľja. V roku 2008 scenáristka a režisérka Marija Novikovová nakrútila o ruskej novinárke holandský dokumentárny film "Anna Politkovská: sedem rokov na frontovej línii".
Upozorňovala na porušovanie ľudských práv
Politkovská ako jedna z mála ruských novinárov pokrývala najmä udalosti v Čečensku a na severnom Kaukaze. Vo svojej žurnalistickej práci opakovane poukazovala na porušovanie ľudských práv v danom regióne. Zodpovednosť za to podľa nej niesli príslušníci federálnych ozbrojených síl v Čečensku i milície čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova.
Sergej Varšavčik 13. októbra 2006 v článku In Memoriam: milovala ľudí a nemala rada moc zdôraznil, že Politkovská bola v rozhovoroch žičlivá, ale keď reč zašla na problematiku žurnalistiky, nepoznala kompromis. Sama o sebe hovorievala: "Nie som bojovník, jednoducho som absolútna novinárka. Úlohou novinára je informovať o tom, čo sa deje." "Práve za to ju zabili," dodal Varšavčik.
Európsky parlament na znak úcty k zavraždenej novinárke pomenoval po Politkovskej svoje tlačové centrum v Bruseli.