Takú skazu ešte nevideli. Haiti po hurikáne čelí obrovským problémom
Hurikán Matthew, ktorý sa prehnal cez karibskú oblasť, zanechal po sebe najväčšiu spúšť na Haiti. Bilancia obetí je 339, zrejme však nejde o konečné číslo.
Najchudobnejšia krajina západnej pologule sa pritom ešte nespamätala zo zemetrasenia z roku 2010, pri ktorom zomrelo vyše 230.000 ľudí. "Nikdy som nič také nevidel," opísal situáciu na juhu krajiny vládny splnomocnenec v meste Roche-a-Bateau Louis Paul Raphael. Mesto leží na južnom pobreží a práve táto oblasť Haiti bola postihnutá hurikánom Matthew najviac.
Podľa OSN pôjde o najhoršiu humanitárnu krízu na Haiti od roku 2010, kedy po ničivom zemetrasení krajinu postihla tiež epidémia cholery. Zomrelo na ňu vtedy na 10.000 ľudí. Varovanie pred touto chorobou už teraz vydala Panamerická zdravotnícka organizácia, ktorá tento rok v krajine zaznamenala vyše 28.500 prípadov. Záplavy spôsobené hurikánom môžu znečistiť zdroje pitnej vody, ktorej je už teraz nedostatok, a vyvolať epidémiu cholery.
OSN odhaduje, že s následkami hurikánu Matthew sa momentálne potýka vyše 350.000 obyvateľov. Hurikán si vyžiadal najmenej 339 obetí, ďalších niekoľko desiatok tisíc osôb živel pripravil o strechu nad hlavou.
Napríklad mesto Jérémie na západnom pobreží, obývané asi 40.000 ľudí, bolo takmer úplne zničené. Väčšinu domov zničila voda a vietor, ktorý miestami dosahoval rýchlosť až 230 kilometrov za hodinu, aj na desaťtisícovom haitskom ostrove Ile a Vache pri južnom pobreží.
Zničené boli obytné domy aj nemocnice, v krajine je nedostatok pitnej vody. Dočasný haitský prezident Jocelerme Privert označil situáciu za katastrofálnu a požiadal o medzinárodnú pomoc.
Už vo štvrtok pristáli na Haiti prvé lietadlá s pomocou z USA. Washington prisľúbil pomôcť čiastkou milión dolárov. Tiež Európska únia podľa agentúry EFE oznámila, že pošle 255.000 eur ako "počiatočnú humanitárnu pomoc" a vyzve európske krajiny, aby prispeli.
Niektorí humanitárni pracovníci sa ale po skúsenostiach s pomocou po zemetrasení z roku 2010 obávajú, že medzinárodná pomoc nedorazí tým, ktorí ju budú najviac potrebovať. Podľa kanadskej dobrovoľníčky Morgan Wienbergové by sa peniaze mali dávať menším lokálnym združeniam, nie veľkým medzinárodným organizáciám, kde podľa nej "zmiznú" a nedostanú sa k tým, ktorí ich najviac potrebujú.
"Bojíme sa o veľké skupiny obyvateľstva, ktoré sa ešte nespamätali zo zemetrasenia," uviedol na tlačovej konferencii v Ženeve zástupca organizácie OSN pre znižovanie rizika katastrof Denis McClean. Stovky tisíc obyvateľov po zemetrasení stále žijú v provizórnych chatrčiach.
