Poslanci diskutovali o neziskových organizáciách. Budú musieť mimovládky po novom zverejňovať informácie o darcoch?
Schôdza NR SR bude pokračovať vo štvrtok (25. 4.) ráno. Začať by mala diskusiou o troch vládnych návrhoch zákonov, ktoré žiada kabinet prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, novelu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a novelu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Súčasťou rokovacieho dňa bude aj pravidelná hodina otázok.
Zákony o neziskovkách
Predkladatelia v novele navrhujú, aby sa organizácie, prijímajúce financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok, označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Obsahuje aj ďalšie zmeny.
Opoziční poslanci návrh skritizovali. Novela podľa nich spochybňuje dôveryhodnosť neziskových organizácií a "ostrakizuje" ich. Upozornili aj na možný rozpor legislatívy s Ústavou SR či európskym právom.
SNS neustúpi
Koaličná SNS neustúpi od návrhu zákona o neziskových organizáciách. Predseda strany a podpredseda parlamentu Andrej Danko to deklaroval na stredajšej tlačovej konferencii spolu s dvomi predkladateľmi zákona, poslancami za SNS Rudolfom Huliakom a Adamom Lučanským. Danko zároveň nevylúčil úpravu zákona tak, aby sa netýkal cirkevných organizácií.
Podpora Smeru a Hlasu
"Verím, že nás Smer aj Hlas podporia v tom, aby treťosektorové inštitúcie boli označované ako spolupracujúce osoby so zahraničím. A ešte stále sme neustúpili ani z variantu, že ich budeme označovať ako zahraničných agentov," vyhlásil Danko.
V prípade mimovládnych organizácií, vyvíjajúcich politickú činnosť, by malo byť podľa neho transparentné, kto ich platí.
Huliak poznamenal, že nerozumie búrlivej rozprave k návrhu v pléne. Skonštatoval, že mimovládne organizácie nechcú zakázať, obmedziť ich činnosť, ani všetky nehádžu do jedného vreca. "My chceme len stransparentniť tok finančných prostriedkov a preukázať to, odkiaľ tie finančné prostriedky sú a akým spôsobom sú používané," načrtol.
Neziskové organizácie
Lučanský informoval, že o návrhu zákona sa už rokovalo na úrade vlády aj s mimovládkami. Komunikácia prebieha aj s ministerstvom vnútra. Zákon podľa neho neplánujú stiahnuť. Pokračovať majú rokovania s koaličnými partnermi.
V novele zákona sa navrhuje, aby sa organizácie, prijímajúce financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok, označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Obsahuje aj ďalšie zmeny.
Opoziční poslanci návrh skritizovali. Novela podľa nich spochybňuje dôveryhodnosť neziskových organizácií a "ostrakizuje" ich. Upozornili aj na možný rozpor legislatívy s Ústavou SR či európskym právom.
Predkladatelia v novele navrhujú, aby sa organizácie prijímajúce financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok označovali ako organizácie so zahraničnou podporou.
Zverejňovanie informácií
Poslanci chcú v novele presadiť napríklad aj rozšírenie obsahu výročnej správy neziskovej organizácie. "Zámerom zavedenia povinnosti je zverejňovať informácie o darcoch, prispievateľoch a veriteľoch, ktorých dary, príspevky či pôžičky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu sumu 5000 eur," ozrejmili v dôvodovej správe. Zmeny odôvodnili potrebou zabezpečenia vyššej miery transparentnosti a zodpovednosti v oblasti financovania neziskových organizácií.
Opoziční poslanci návrh skritizovali. Novela podľa nich spochybňuje dôveryhodnosť neziskových organizácií a "ostrakizuje" ich. Upozornili aj na možný rozpor legislatívy s Ústavou SR či európskym právom.
Ďalej by mali zákonodarcovia podľa programu rokovať napríklad o novele zákona o Horskej záchrannej službe či novele Zákonníka práce.
Zrýchlenie prípravy projektov
Príprava projektov, ktoré štát určí ako strategické investície, aj tých, ktoré patria do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), sa zrýchli. Umožní to zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu TEN-T, ktorý Národná rada SR v stredu definitívne schválila. Poslanci o návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Právna norma bude účinná dňom vyhlásenia.
Štandardy múzeí a galérií
Ministerstvo kultúry SR bude vydávať štandardy múzeí a galérií a zverejňovať ich na svojom webovom sídle. Vyplýva to z novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorú v stredu schválili poslanci.SR.
"Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií," definuje novela upravená pozmeňovacím návrhom.
V zákone sa po pozmeňovacom návrhu zachovalo výberové konanie pri vymenovaní štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity. Odvolanie by malo byť možné bez udania dôvodu, keďže v legislatíve nie sú ustanovené dôvody odvolania. Legislatíva by mala nadobudnúť účinnosť 1. júna.
Zákon o ochrane spotrebiteľa
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa bude do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v tejto oblasti a nahradí tak niekoľko aktuálne platných zákonov. Takisto modernizuje spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ. Vládny návrh tohto zákona poslanci Národnej rady SR v stredu definitívne schválili.
Právna norma nahradí okrem aktuálne platného predpisu aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, rovnako aj zákon o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu. Hlavným dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je podľa Ministerstva hospodárstva SR potreba transpozície príslušnej európskej smernice.
Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa.
Návrhy Hlasu
Hlas-SD by chcel v koalícii prísť s vlastnými návrhmi v súvislosti so zmenami vo fungovaní Fondu na podporu umenia (FPU). Uviedol to poslanec za Hlas-SD Roman Malatinec. Chce, aby mali v rade fondu väčšie zastúpenie regióny. Zvýšiť by sa mohli aj financie pre fond. Oceňuje, že šéf kultúrneho výboru Roman Michelko (SNS) odložil hlasovanie o novele zákona o FPU na budúci týždeň. Michelko tvrdí, že nejde o žiaden spor v koalícii a návrhy o fungovaní rady FPU v konečnom znení novely ostanú.
Podľa Malatinca sa o znení novely v koalícii živo diskutovalo do poslednej chvíle. V návrhu videl rezervy. "Myslím si, že nájdeme model, ktorý by dokázal možno aj zvýšiť finančné zdroje do fondu, potrebujeme na to súhlas koaličných partnerov," povedal novinárom s tým, že zmena by mala byť kultivovaná. "My z Hlasu chceme prísť s niektorými návrhmi pre našich koaličných partnerov, keď si to osvoja, mohlo by to napomôcť celej veci," doplnil Malatinec. Návrhy nechcel konkretizovať, kým sa nedohodne koalícia.
Malatinec by navrhoval, aby v rade fondu boli aj zástupcovia samosprávnych krajov a zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska. Rešpektuje, že štát chce mať dosah na rozdeľovanie balíka peňazí z verejných zdrojov.
Presun hlasovania
O zmenách vo fungovaní Fondu na podporu umenia (FPU) sa bude hlasovať až budúci štvrtok (2. mája) o 11.00 h. Presunúť hlasovanie zo stredy na budúci týždeň navrhol šéf parlamentného kultúrneho výboru Roman Michelko, ktorý je predkladateľom návrhu novely zákona o FPU. Michelko návrh predniesol na základe dohody troch poslaneckých klubov.
Novela hovorí o tom, že o poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať by mala na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Návrh kritizovali viacerí predstavitelia opozície, ako aj odborná verejnosť.
Pozrite si archívnu reportáž o financovaní mimovládok