Trump a Clintonová sa stretli v prvom dueli, padli i obvinenia z rasizmu
V prvej priamej debate, konfrontačnej od samého začiatku, sa stretli hlavní kandidáti na amerického prezidenta, republikán Donald Trump a jeho demokratická súperka Hillary Clintonová.
Bohatí versus stredná trieda
Duel na pôde Hofstraovej univerzity na Long Islande v štáte New York trval 90 minút. Clintonová podľa niektorých médií pôsobila uvoľnene a pozitívne, zatiaľ čo Trump bol často v defenzíve. V prvom bloku venovanom ekonomike Clintonová povedala, že treba viac urobiť predovšetkým pre strednú triedu.
Na adresu svojho súpera uviedla, že mal šťastie, keď mu jeho bohatý otec kedysi poskytol vysoký úver. Trump je podľa nej presvedčený, že "čím viac pomôžete bohatým, tým lepšie sa budeme mať my všetci". Dodala, že s tým nesúhlasí, a ako protiklad uviedla svojho otca, ktorý mal len malý podnik. Trump kontroval, že otec mu v 70. rokoch požičal "malú čiastku", ktorú on rozmnožil.
V pokračujúcej diskusii okolo dohody známej ako Transpacifické partnerstvo (TTIP) Clintonová o Trumpovi vyhlásila, že "žije vo svojej vlastnej realite". Kritizovala tiež jeho neochotu zverejniť daňové priznanie s tým, že Trump "niečo skrýva". Podnikateľ zase útočil predovšetkým na Čínu a Mexiko, ktoré podľa neho berú USA pracovné miesta. "NAFTA (Severoamerická zóna voľného obchodu) je tá najhoršia dohoda, aká bola kedy podpísaná," uviedol Trump.
Peklo Afroameričanov a Hispáncov
Keď sa debata otočila na situáciu vo vnútri USA, Trump povedal, že Afroameričania a Hispánci podľa neho zažívajú v Spojených štátoch peklo. Krajina potrebuje "právo a poriadok", zopakoval. Narážal tak na mnoho incidentov z poslednej doby, pri ktorých prišli pri policajných zákrokoch o život černosi.
Clintonová uviedla, že jej sok podľa nej "vykresľuje hrozne zlý obraz černošských komunít" v USA. "Nemôžeme len povedať zákon a poriadok, potrebujeme prísť s nejakým plánom," dodala.
Demokratická kandidátka tiež opäť obhajovala obmedzený prístup k zbraniam. Na otázku moderátora, či policajti majú k černochom predpojatý vzťah, povedala, že "skrytá predpojatosť je problém všetkých, nie len polície." Trump zdôraznil, že on je zástancom toho, aby policajti mali právo zastavovať chodcov a prehľadávať ich.
Clintonová tiež vyhlásila, že Trump začal svoju politickú kariéru tvrdením, že prezident Obama sa narodil mimo Spojené štáty, a šíril tak "rasistickú lož", že prvý černošský šéf Bieleho domu nie je americký občan. Tvrdila, že rasistické správanie newyorského miliardára možno vystopovať ďaleko do minulosti. Trump na to reagoval pripomienkou demokratických primárok v roku 2008. Clintonová podľa neho vtedy s Obamom rokovala so "strašným rešpektom".
Chybné fakty?
V diskusii o zahraničnej politike Trump obvinil Clintonovú, že spolu s prezidentom Obamom pred rokmi umožnili nástup takzvaného Islamského štátu. "Líbya, to bola ďalšia katastrofa," dodal. Clintonová uviedla, že proti radikálom z IS je potrebné bojovať predovšetkým zosilnením činnosti tajných služieb. "Donald neustále uráža moslimov v zahraničí, moslimov doma, a to v čase, keď potrebujeme spolupracovať," povedala.
Svetové médiá si všímajú, že Trump uvádzal chybne fakty okolo diania v Iraku. V plamennom závere debaty newyorský miliardár vyhlásil, že Clintonová nemá dostatočnú výdrž na to, aby mohla byť prezidentkou Spojených štátov. Podľa neho má síce skúsenosti, ale zlé.
Demokratka na to reagovala výpočtom svojich mnohých zahraničných ciest a diplomatických úspechov. Pripomenula tiež kontroverzné Trumpove výroky o ženách, ktoré podľa nej prirovnal k ošípaným. Na otázku, či prijmú výsledky volieb, obaja kandidáti potvrdili, že áno. Clintonová sa obrátila na publikum a povedala, že vo voľbách "nejde o nás, ale o vás". Trump predniesol svoj obľúbený výrok o návrate veľkej Ameriky.
