Politológ pre ta3 pred moratóriom: Na prvom mieste je parlament, až potom prezident. Volič už neraz ukázal, že môže prekvapiť
V sobotu si budeme voliť hlavu štátu. Prieskumy naznačujú možný výsledok, ale Slovensko je špecifické. O tejto téme sme sa porozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom.
Akí sú prezidentskí kandidáti?
"Táto volebná kampaň je charakteristická tým, že kandidátov vidíme menej na televíznych obrazovkách alebo v rozhlasových štúdiách. V diskusiách s moderátormi sa niekedy dozvieme aj to, čo by inak zostalo zamlčané," hovorí politológ.
Podľa neho je dnešným trendom u ľudí uverejniť video na sociálnu sieť, kde osloví 150-tisíc ľudí a, samozrejme, dosiahne úspech. "Takáto forma komunikácie je jednosmerná a chýba tam kritický pohľad moderátora," zdôraznil.
Takáto sebaprezentácia u kandidátov neukáže, ako reagujú aj na kritické otázky.
Prečo sa vyhýbajú diskusiám?
Kandidáti, ktorí sú známi svojou neúčasťou v diskusiách, sú Peter Pellegrini a Štefan Harabin, ktorý odmietol diskusiu s Igorom Matovičom, i keď podľa politológa "to odmietajú politici bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú voľby."
"Chápem rozhodnutie Petra Pellegriniho, že nechce ísť do diskusie s Ivanom Korčokom, pretože je menej poznateľný aj napriek tomu, že bol ministrom zahraničných vecí. Akonáhle sa objavuje často na obrazovkách, tak sa mu zvyšuje poznateľnosť, tá môže dosahovať úroveň poznateľnosti Petra Pellegriniho," skonštatoval Štefančík.
Takáto diskusia by mohla ukázať aj slabé, aj silné stránky kandidátov.
Voľba menšieho zla
"Volič na Slovensku už neraz ukázal, že môže prekvapiť," hovorí. Štefančík by v prezidentských voľbách neaplikoval volenie menšieho zla.
"Keď sa pozrieme na prvých dvoch kandidátov, a to Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka, tak by sme mohli povedať, že ani jeden z nich sa nehlási k antisystému, ani jeden z nich sa neprezentuje radikálnou extrémistickou rétorikou. Sú to ľudia, ktorí majú svoju úroveň, a nevyvolávajú zbytočné vášne či nenávisť," vysvetlil.
Slovensko je rozdelené na dva tábory. Prvé kolo by malo byť podľa Štefančíka vyrovnané. Podľa toho, ako dopadne, môže zobudiť spiacich voličov a zmobilizovať ich, aby sa obliekli a išli do volebnej miestnosti.
Kto rozhoduje o sociálnom statuse?
"O sociálnom statuse nerozhoduje prezident. Ak hovoríme o nejakých dávkach, ktoré posiela štát na účty niektorých občanov, tak o tom všetkom rozhoduje parlament," vysvetlil politológ.
Takisto zdôraznil, že prezident nemá právomoc poslať vojakov Slovenskej republiky mimo územia. "Navrhuje to vláda a rozhoduje o tom parlament. Nechcem povedať, že prezident je poštár, v určitých momentoch je hlava štátu aj niekde pod parlamentom," podotkol.
Na Slovensku máme parlamentnú formu vlády, to znamená, že parlament má najsilnejšie postavenie a rozhoduje o dôležitých veciach.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie: