Neprišla vládnuť, ale slúžiť občanom. Prezidentke Čaputovej sa končí mandát, akou bola hlavou štátu?
Hlavou Slovenska sa Zuzana Čaputová (50) stala po víťazstve vo voľbách v roku 2019 a jej päťročný prezidentský mandát skončí tento rok v polovici júna. Akou hlavou štátu bola? Prečítajte si to súhrn jej "prezidentovania".
Turbulentné obdobia
Na čele krajiny stála v turbulentnom období, ktoré poznamenala pandémia covidu-19 aj ruská invázia na Ukrajinu, a rovnako búrlivý bol aj vnútropolitický vývoj. Slovensko zažilo dvoje parlamentné voľby a prezidentka vymenovala celkom štyroch premiérov. Počas jej mandátu krajina zažila aj energetickú krízu a rekordnú infláciu.
V úrade prezidentky neváhala využiť svoje právomoci, keď to bolo potrebné, a na svojich početných cestách do zahraničia vystupovala ako presvedčená Európanka, zastávajúca liberálne názory. Vyhlásila, že rozumie dôvodom, ktorými český premiér Petr Fiala zdôvodnil neusporiadanie medzivládnych konzultácií českého a slovenského kabinetu.
Pozrite si, ako prezidentka ohodnotila vzťahy Česka a Slovenska.
Jej predvolebná kampaň
Kandidatúru na post prezidentky oznámila v roku 2018. V predvolebnej kampani sa zamerala na férovosť, úprimnosť a pozitívny prístup. Do čela krajiny ju pomohla vyniesť spoločenská situácia, ktorá nastala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018.
V prvom kole volieb získala Čaputová 40,6 percenta hlasov oproti 18,7 percentám svojho súpera Maroša Šefčoviča, potom zvíťazila nad Šefčovičom v pomere 58,4 ku 41,59 percenta hlasov.
Stala sa najmladšou slovenskou hlavou štátu a prvou ženou v tejto funkcii. "Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť - občanom, obyvateľom, Slovensku," vyhlásila v inauguračnej reči.
Krátko po nástupe do úradu sa Čaputová stretla s premiérom Robertom Ficom prevymenovaniu ústavných sudcov. Čoskoro po nástupe do úradu v polovici roku 2019 navštívila okrem krajín vyšehradskej štvorky aj Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Ukrajinu.
Pripomeňte si, ako prezidentka zložila inauguračný sľub.
Vládna kríza a vojna
Po parlamentných voľbách v roku 2020 vymenovala lídra víťazného hnutia Oľano (dnešné hnutie Slovensko) Igora Matoviča premiérom. Rok na to však po mesiac trvajúcej vládnej kríze, počas ktorej kabinet opustila tretina ministrov, prijala prezidentka Matovičovu rezignáciu. Zostavením vlády poverila doterajšieho ministra financií Eduarda Hegera, premiérom ho vymenovala 1. apríla 2021.
Ihneď po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Čaputová odsúdila ruskú agresiu a dala najavo "plnú podporu a solidaritu ukrajinskému ľudu aj vedeniu krajiny".
Krajina pod jej vedením rozhodla o podpore tvrdých sankcií proti Rusku a dodávkach pomoci aj zbraní na Ukrajinu.
Chceli ste, aby sa Zuzana Čaputová uchádzala o druhé volebné obdobie?
Návštevy a rozhodnutia
V máji 2022 Čaputová udelila kontroverzné vyznamenanie in memoriam trom členom skupiny Biela légia, čo bolo neformálne a nenásilné hnutie odporu proti komunistickému teroru. Podľa historikov však ide o osoby spojené s režimom fašistického Slovenského štátu. Prezidentka neskôr pripustila chybu v procese posudzovania návrhov na ocenenie.
Vlani v apríli prezidentka spolu s novým českým prezidentom Petrom Pavlom navštívila Ukrajinu. Pavlovi prišla už predtým do Prahy osobne pogratulovať hneď po jeho zvolení hlavou štátu.
Neskôr leteli spoločne aj do Reykjavíku: "Dohodli sme sa, že budeme z úsporných a ekologických dôvodov robiť niektoré zahraničné cesty spolu," vysvetlila prezidentka v médiách.
Prvá vláda úradníkov a príchod Fica
Potom, čo v polovici decembra 2022 vyslovil parlament Hegerovej menšinovej vláde nedôveru, rozhodla prezidentka o zostavení úradníckeho kabinetu. Prvá vláda odborníkov v histórii samostatného Slovenska mala krajinu doviesť k predčasným voľbám.
Po nich vymenovala prezidentka premiérom Roberta Fica, ktorého strana Smer-SD zvíťazila vo voľbách. Vzťahy medzi Čaputovou a Ficom sú však dlhodobo napäté. Prezidentka na Fica za jeho slovné výpady, keď ju označuje napríklad za americkú agentku, podala civilnú žalobu.
Tento rok v januári Čaputová vetovala novelu kompetenčného zákona, ktorým chce vládna koalícia okrem iného posilniť personálne právomoci kabinetu na úkor hlavy štátu. Rozširuje tiež dôvody na odvolanie predsedov štatistického úradu a úradu dohliadajúceho na systém zdravotného poistenia.
Čaputovej veto však koalícia v parlamente prelomila, krátko na to šéfov úradov vymenila. Prezidentka následne podala ústavnú sťažnosť.
V Národnej rade SR tiež kritizovala vládne návrhy zmien trestného práva, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, aj snahu Ficovej vlády vec presadiť zrýchlene. Varovala aj pred odklonom od princípov právneho štátu.
Novelu, ktorá následne prešla parlamentom, podpísala. Nechala ju však preskúmať Ústavným súdom. Ten následne platnosť časti novely pozastavil. Prezidentka sa postavila aj proti navrhovaným zmenám vládnej koalície vo fungovaní verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Podľa nej neexistuje žiadny reálny dôvod na zrušenie RTVS okrem snahy o politické ovládnutie tohto média.
Pozrite si, ako prezidentka vymenovala vládu Roberta Fica.
Najpopulárnejší politik v krajine
Čaputová je dlhodobo najpopulárnejším politikom, jej obľuba podľa prieskumov oproti minulosti ale výrazne klesla. Dlhodobo je tiež terčom slovných výpadov niektorých politikov a už vlani v máji uviedla, že spolu s rodinou čelia novým vyhrážkam zabitím.
Aj v dôsledku toho vlani v júni oznámila, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie, s odôvodnením, že na ďalší mandát by už nemala sily a že má za sebou profesionálne aj ľudsky najťažšie štyri roky svojho života.
Podľa odborníkov dokáže Čaputová aj o ťažkých témach hovoriť zrozumiteľným spôsobom, vyjadriť svoj názor a pritom neodsúdiť tých, ktorí majú názor odlišný. Za jej štrnásťročný boj o uzavretie skládky odpadu v Pezinku ju v roku 2016 ako právničku občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta vyznamenali Goldmanovou environmentálnou cenou, niekedy nazývanou Nobelova cena v oblasti ochrany životného prostredia.
Prezidentka bola niekoľkokrát hostkou relácie ta3 V politike. Pozrite si časť, keď prišla do štúdia pred parlamentnými voľbami v roku 2023.
Medailón
Zuzana Čaputová, rodným priezviskom Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Po štúdiách práv na tamojšej Univerzite Komenského pôsobila v neziskovom sektore, venovala sa verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Ako advokátka sa zaoberala problematikou životného prostredia.
V roku 2021 dostala Čaputová Striebornú medailu predsedu Senátu, ktorú jej udelil predseda českej hornej komory Miloš Vystrčil. Dva roky predtým ju vyznamenali Európskou cenou za politickú kultúru, ktorú udeľuje Nadácia Hansa Ringiera. V máji 2019 jej zase spravodajská stanica Euronews a Európsky podnikateľský summit udelili titul Európska osobnosť roka.
Matka dvoch dcér, Ley a Emmy, je rozvedená a vo voľnom čase cvičí jogu. Jej partnerom je od jari 2020 bývalý šéf slovenskej pobočky Greenpeace Juraj Rizman.
