Cesta Krymu do náručia Ruska trvala len tri týždne. Prečítajte si, ako k tomu pred 10 rokmi došlo
Prečítajte si vybrané udalosti spojené s anexiou Krymu v roku 2014. Článok vychádza k desiatemu výročiu podpisu zmluvy o pripojení ukrajinského Krymu k Rusku ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Marcové udalosti
1. marec - Nový šéf autonómnej vlády na Kryme Sergej Aksjonov oznámil, že prevzal kontrolu nad bezpečnostnými silami v oblasti. Požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc.
- Ruský parlament schválil zámer prezidenta Putina nasadiť na Ukrajine vojakov. Kremeľ to zdôvodnil ukrajinskou krízou a potrebou chrániť životy Rusov. Potom ruská armáda prakticky prevzala kontrolu nad Krymom.
- Ukrajina požiadala USA a ďalšie kľúčové krajiny BR OSN, aby pomohli ochrániť jej územnú celistvosť.
4. marec - Putin pred novinármi objasňoval ruskú úlohu na Kryme. Na polostrove vraj neoperujú ruskí vojaci, ale "ozbrojené sily sebaobrany". Vydal ruským jednotkám rozkaz na návrat do kasární po rozsiahlom cvičení v oblastiach susediacich s Ukrajinou.
6. marec - Krymský parlament schválil rezolúciu o pripojení polostrova k Ruskej federácii a o usporiadaní referenda o odtrhnutí od Ukrajiny.
- Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v Bruseli označil rozhodnutie krymského parlamentu za nelegálny krok.
- USA rozhodli o vyhlásení vízových sankcií proti vybraným hodnostárom z Ukrajiny, Ruska aj Krymu.
9. marec - Ruská armáda odrezala Krym od vnútrozemia.
11. marec - Krymský parlament väčšinou (78 z 81 hlasov) prijal deklaráciu nezávislosti.
- Krymské úrady uzavreli letecký priestor nad polostrovom.
Pozrite si archívny rozhovor o referende na Kryme z roku 2024:
15. marec - Moskva vetovala návrh rezolúcie BR OSN, ktorý označuje referendum o statuse Krymu za neplatné.
16. marec - Za pripojenie Krymu k Ruskej federácii sa v referende podľa miestnych úradov vyslovilo 96,8 percenta hlasujúcich. K volebným urnám sa dostavilo 83,1 percenta obyvateľov Krymu s volebným právom. USA aj EÚ referendum odmietli.
17. marec - Krymský parlament v reakcii na výsledok referenda vyhlásil nezávislosť Krymu a požiadal o pripojenie k Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin nezávislosť Krymu uznal.
- EÚ, USA a niektoré ďalšie krajiny kvôli referendu schválili sankcie voči niekoľkým predstaviteľom Ruska a Krymu.
18. marec - Putin podpísal v Kremli s predstaviteľmi Krymskej republiky a krymského prístavu Sevastopoľ zmluvu o vstupe oboch subjektov do Ruskej federácie.
19. marec - Ruský ústavný súd potvrdil zákonnosť zmluvy o pripojení Krymu k Rusku.
20. marec - Ruská Štátna duma ratifikovala zmluvu o pripojení Krymu k Ruskej federácii. USA v reakcii na anexiu Krymu ohlásili sankcie proti ďalším vysokým ruským predstaviteľom. V odvete potom Rusko uvalilo sankcie voči vybraným Američanom.
21. marec - Európska únia oznámila, že kvôli kríze na Kryme rozšíri svoje sankcie na ďalších 12 občanov Ruska. Ak bude Moskva situáciu na Ukrajine ďalej destabilizovať, EÚ sa uchýli k hospodárskym sankciám.
- Pripojenie Krymu k Rusku ratifikovala Rada federácie, horná komora ruského parlamentu. Ústavnú procedúru pripojenia Krymu k Ruskej federácii potom zavŕšil podpis prezidenta Putina.
22. marec - Rusko oficiálne prevzalo vojenskú kontrolu nad Krymom.
Pozrite si archívnu reportáž z novembra 2022 o zavedení základnej vojenskej prípravy na školách v Rusku:
Základné údaje o Kryme:
Krymský polostrov leží medzi Čiernym a Azovským morom. Rusku patril až do roku 1954, keď ho pri príležitosti osláv 300. výročia pripojenia Ukrajiny, respektíve vtedajšej jej časti "Kozá" k Rusku, daroval najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov vtedajšej ukrajinskej SSR.
V marci 2014 polostrov, kde žije prevažne ruskojazyčné obyvateľstvo, anektovalo Rusko. Udalosti na Kryme boli dôsledkom krízy na Ukrajine, ktorú vyvolalo odmietnutie asociačnej dohody s EÚ bývalým proruským vedením Ukrajiny. Na území Krymu Rusko malo od Ukrajiny dlhodobo prenajatú sevastopoľskú námornú základňu.
Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie, ktoré sa dotkli aj niektorých kľúčových subjektov na Kryme a ktoré zakazujú účasť na investičných a infraštruktúrnych projektoch na polostrove.
Vedenie Ukrajiny považuje znovudobytie Krymu stále za jednu zo svojich priorít. Ukrajinské sily podnikli niekoľkokrát útoky na Krym a potopili niekoľko významných ruských vojenských lodí.
Populácia na Kryme
Na polostrove žije podľa ruských údajov z roku 2021 okolo dvoch miliónov ľudí. Vyše 65 percent obyvateľov tvorili podľa údajov z roku 2014 Rusi, asi 15 percent Ukrajinci a 12 percent krymskí Tatári. Podľa údajov z roku 2021 tvoria Rusi teraz pred 76 percent obyvateľov, krymskí tatári stále okolo 12 percent a Ukrajinci necelých osem percent.
Súčasné národnostné zloženie sa začalo formovať po deportáciách Krymských Tatárov pre ich údajnú kolaboráciu s nacistickým Nemeckom. Celkom bolo z Krymského polostrova odsunutých viac ako 220-tisíc osôb, okrem Tatárov aj Nemci, Arméni, Gréci a Bulhari. Väčšina transportov zamierila do stredoázijských sovietskych republík. V roku 1967 boli obvinenia voči občanom tatárskej národnosti odvolané a až na konci 80. rokov im bol povolený návrat do vlasti.