Prezidentka upozorňuje na riziká spojené s návrhom zákona o RTVS. Je v priamom rozpore s novým Európskym aktom o slobode médií, tvrdí
Prezidentka Zuzana Čaputová upozorňuje na riziká spojené s prijatím zákona, ktorým by sa zrušila RTVS a zriadila sa nová inštitúcia verejnoprávnej televízie a rozhlasu v inej podobe, o ktorom včera informovalo ministerstvo kultúry, informuje o tom hovorca Martin Strižinec.
Takýto návrh zákona podľa prezidentky Zuzany Čaputovej, je v priamom rozpore s novým Európskym aktom o slobode médií. Ten má chrániť nezávislosť všetkých médií pred vládnymi a politickými zásahmi.
"Vládnej väčšine by totiž jednoduchým spôsobom umožnil politicky ovládnuť verejnoprávne médiá. Napríklad by podľa svojej ľubovôle mohla kedykoľvek odvolať a vymeniť riaditeľa rozhlasu a televízie. Parlamentnou väčšinou zvolená Programová rada by zase mala právo vstupovať do programu a relácií rozhlasu a televízie posudzovaním ich štandardov," tvrdí prezidentka.
Zodpovednosť za spravodajstvo
Prezidentka tvrdí, že jediná zodpovednosť politikov podľa zákona aj medzinárodných záväzkov je "zabezpečiť pre ňu dostatočné finančné zdroje a transparentný výber riaditeľa po uplynutí funkčného obdobia toho aktuálneho a členov rád."
Nemali by preberať zodpovednosť za to, v akom svetle by sa v spravodajstve chceli vidieť a aké programy má a nemá rozhlas a televízia vysielať.
Celé vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej
Takýto návrh zákona je v priamom rozpore s novým Európskym aktom o slobode médií, ktorý má chrániť nezávislosť všetkých médií, osobitne verejnoprávnych, pred vládnymi a politickými zásahmi. Vládnej väčšine by totiž jednoduchým spôsobom umožnil politicky ovládnuť verejnoprávne médiá. Napríklad by podľa svojej ľubovôle mohla kedykoľvek odvolať a vymeniť riaditeľa rozhlasu a televízie. Parlamentnou väčšinou zvolená Programová rada by zase mala právo vstupovať do programu a relácií rozhlasu a televízie posudzovaním ich štandardov.
Spomínané nariadenie EÚ upravuje mechanizmy na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti verejnoprávnych médií napríklad aj tým, že riaditeľa takejto inštitúcie je možné odvolať iba zo zákonných dôvodov. Zdôrazňuje, že členské štáty nesmú vystaviť verejnoprávne médiá riziku politickej kontroly, pretože to vedie k zaujatosti a strate nestrannosti spravodajstva. Zároveň v zmysle uvedeného nariadenia majú členské štáty rešpektovať redakčnú slobodu a nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb a vytváraním národných regulačných orgánov nezasahovať do redakčných politík a redakčných rozhodnutí ani sa nesnažiť o ich ovplyvňovanie.
Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sme ako členský štát už od momentu nadobudnutia platnosti viazaní legislatívou EÚ. Znamená to povinnosť zdržať sa aj prijatia takých zákonov, ktoré by v období medzi nadobudnutím platnosti nariadenia a dátumom jeho priamej účinnosti vo vnútroštátnej legislatíve, pôsobili proti cieľom nariadenia či dokonca boli v bezprostrednom rozpore s jeho ustanoveniami. Nariadenie má vstúpiť do platnosti 20 dní od publikovania, teda v čase prijatia zákona navrhnutého ministerstvom kultúry už bude platné. Je zrejmé, že návrh zákona z dielne ministerstva kultúry by jednoznačne v rozpore s účelom a textom tohto nariadenia. A bol by zrejme aj v nesúlade s ústavným princípom slobodnej súťaže politických síl a tiež so zákazom cenzúry a ochranou hospodárskej súťaže. Odporuje aj Odporúčaniu č. R (96) 10 Výboru ministrov EÚ členským štátom o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania.
Po novele v oblasti trestného práva je toto ďalšia oblasť, ku ktorej sa jasne vymedzujú mnohé európske aj domáce subjekty. Na tento rozpor s európskym právom už vládu upozornila eurokomisárka Věra Jourová, či organizácia Reportéri bez hraníc a podporu RTVS vyjadrila Česká televízia, Český rozhlas a väčšina verejnoprávnych médií z celej Európy. Mrzí ma, že zo Slovenska vychádza ďalší signál, ktorý spochybňuje základné demokratické princípy, tentokrát pri fungovaní nezávislých médií.
Nikto nespochybňuje volanie po zvyšovaní profesionality akejkoľvek inštitúcie. Za týmto účelom máme zriadenú Radu RTVS aj Radu pre mediálne služby, a tá žiadne systémové zlyhanie RTVS nekonštatuje. Spravodajstvo Slovenskej televízie diváci hodnotia ako najobjektívnejšie a sledovanosť televízie dosahuje medziročné nárasty. Pri pohľade na existujúce mechanizmy kontroly a tiež na výsledky práce RTVS sa teda ťažko zbaviť pochybností o účelovosti tohto návrhu na zmeny. Vecné argumenty na zmenu nenahradí ani agresívny, nekultúrny a osobný slovník spájaný s presadzovaním návrhu.
Keď politici hovoria o zodpovednosti, ktorú za RTVS nesú, tak jediná ich zodpovednosť podľa zákona aj medzinárodných záväzkov je zabezpečiť pre ňu dostatočné finančné zdroje a transparentný výber riaditeľa po uplynutí funkčného obdobia toho aktuálneho a členov rád. V žiadnom prípade nepreberajú zodpovednosť za to, v akom svetle by sa v spravodajstve chceli vidieť a ani za to, aké programy má a nemá rozhlas a televízia vysielať. Na toto mandát voľbami nikto nedostáva a ani ho nesmie mať.
